Keď som bola dieťa, veľmi rada som počúvala moju babku Margitu. Často mi rozprávala rôzne hanušovské historky. Vtedy som od nej prvýkrát počula, že ujo Redžepovič, ktorý robí tú výbornú zmrzlinu, nie je ani kresťan, ani žid, ani pohan, ale mohamedán. Neviem, koľko som mala vtedy rokov, ale utkvelo mi to v pamäti vďaka opisu jedného moslimského rituálu, o ktorom mi babka v súvislosti s pánom Redžepovičom povedala.
V našom prostredí bol Nazmi Redžepovič veľmi váženým a aj veľmi populárnym človekom. Mal svoju živnosť, svoju zmrzlinu, mal auto, nie obyčajnú embéčku, ale Volgu. Všetci, ktorí sa chodievali v lete rekreovať na Domašu alebo Šíravu a prechádzali Hanušovcami, odstavovali pri kraji vozovky svoje autá, takže premávka na ceste I. triedy 18 sa tu vždy najmä počas víkendov výrazne spomaľovala. Keď som študovala v Bratislave alebo navštevovala iné mestá republiky, spoznávala nových ľudí a povedala som, odkiaľ pochádzam, málokto vedel, že tu máme unikátny viadukt či historické centrum s dvomi kaštieľmi a ranogotickým kostolom. Oveľa viac z nich sa ma opýtalo: „Si odtiaľ, kde robia tú výbornú zmrzlinu?“
Na Nazmiho Redžepoviča ako Rachmana Redžepoviča spomína vo svojej knihe Ako som objavil Ameriku alebo Putovanie mladého Slováka z Hanušoviec do Washingtonu (Bratislava, Vydavateľstvo PT 2000) aj ďalší známy Hanušovčan, a to Andrej Eliáš. Opisuje ho takto: „Redžepovič bol moslim, ktorý sa snažil vylepšiť si život v nemoslimskom svete čestným spôsobom. ( ...) Bravčovinu nejedol a okrem piva nepil alkohol. Nikto o ňom nemohol povedať nič zlé.“ (s. 103)
Pán Redžepovič oplýval typickým južanským temperamentom a dobrosrdečnosťou. Rád fajčil cigarety i cigaru, ktorú v našom prostredí volali sivar. Vždy chodil v obleku s kravatou. Hovoril viacerými jazykmi: srbsko-chorvátsky, macedónsky, maďarsky, čiastočne arabsky a slovensky. Naučil vyrábať zmrzlinu aj Imeriho Ramiho, košického podnikateľa v cukrárskej oblasti, majiteľa cukrárne AIDA. Sám sa však sústredil len na Hanušovce nad Topľou, kde po jeho odchode do dôchodku pokračovala v rodinnej tradícii jeho dcéra s manželom. V súčasnosti vo výrobe hanušovskej Redžepovičovej zmrzliny podľa jeho tradičnej receptúry pokračuje už tretia generácia.
Nazmi Redžepovič sa narodil 9. apríla 1919 v dedinke Gorna Bajnica (okres Gostivar) v Macedónsku – srdci Balkánskeho polostrova – neďaleko albánskych hraníc. Po získaní základného vzdelania sa rozhodol stať sa cukrárom-zmrzlinárom, za ktorého sa vyučil u tamojšieho majstra. Po učňovských skúškach, na ktorých musel predstaviť svoj vlastný recept výroby zmrzliny, sa s niekoľkými kamarátmi rozhodol skúsiť šťastie v severnejších a bohatších častiach Európy. V rokoch 1937-1938 ho cesta priviedla do bývalého Československa – Ostravy, Žiliny, Košíc a Prešova, až sa natrvalo usadil v Hanušovciach nad Topľou. Tu sa oženil sa s Máriou Sochovou. Spolu vychovali štyri deti – synov Hamida, Fikriho a Martina a dcéru Tennasip Máriu. Zomrel v decembri 1991, pochovaný je na hanušovskom cintoríne spolu so svojou manželkou.
Ďalšie články o Hanušovciach nad Topľou
