V ranom kresťanstve obrátení verejní hriešnici začínali svoje pokánie v kajúcom rúchu, ktoré pripomínalo vrece. Pred kostolnou bránou čakali na biskupa, ktorý ich priviedol do chrámu, modlil sa nad nimi sedem kajúcich žalmov, uložil im pokutu za hriechy a pokropil ich svätenou vodou. Nakoniec im hlavy posypal popolom a vyviedol ich z chrámu ako Boh Adama z raja. Po vyvedení verejných hriešnikov z chrámu, mnohí ďalší si tiež kajúcne dali posypať hlavu popolom. To sa potom stalo zvykom, ktorý pretrváva dodnes s tým rozdielom, že kňazi veriacim nesypú popol na hlavu, ale im poznačia čelo. Oficiálne udeľovanie popolca na začiatku pôstneho obdobia zaviedol v roku 1091 pápež Urban II.
Popol, ktorý sa používa na Popolcovú stredu pochádza zo spálených bahniatok posvätených na Kvetnú nedeľu v predchádzajúcom roku.
Udeľovanie popolca je symbolom pominuteľnosti časných vecí. Kňaz značí popolom na čelo kríž, hovoriac: „Pamätaj, človeče, že prach si a na prach sa obrátiš.“ Popolcová streda sa volá aj škaredou stredou, pretože v minulosti na znak kajúcnosti sa kresťania obliekali do škaredých šiat. Ako poznáme zo Starého zákona, bolo to na znak Ninivčanov, ktorí sa na kázne Jonáša obliekli do vriec a kajali sa postením.
Pôst vo všeobecnosti znamená zriekať sa niečoho, čo je človeku príjemné. V užšom zmysle znamená zdržiavanie sa jedál a iných človeku príjemných vecí v istom čase podľa predpisov Cirkvi. Pôstne obdobie je tak aj zakázaným časom tanečných zábav. Pamätám si, že v čase môjho detstva sme doma počas pôstu ani len rozhlas po drôte nezapínali a ak, tak iba pritlmene počas správ. Ak začala hrať v rozhlase tanečná hudba, mama rozhlas hneď vypla.
Ešte v polovici 20. storočia v našom kraji (Šariš, Zemplín, ich pomedzie) na Popolcovú stredu gazdinky poriadne vydrhli všetok riad popolom, aby na ňom nezostala žiadna mastná škvrna. Mäso spravidla nejedli celý pôst, no ak poniektorí varili mäso v pôste, tak iba v nedeľu. Okrem toho – grécki katolíci v pondelky, stredy a piatky a rímski katolíci v stredy a piatky – sa počas pôstu zdržiavali nielen mäsitého pokrmu, ale aj jedál z mlieka a vajec (mnohí takto dodržiavajú pôst až dodnes). V tom čase najviac konzumovali zemiaky, kyslú kapustu a strukoviny, varili prívarky a kaše len na vode a rastlinných olejoch. V severných obciach okresu Vranov nad Topľou (Ďapalovce, Piskorovce) mliečne a vaječné pokrmy nejedli počas celých 40 dní, dokonca ženy pri dojení kráv a iných prácach s mliekom si šatkou prekrývali ústa, aby im náhodou mlieko nevstrieklo do úst.
Čo sa týka zdržiavania sa mäsitých pokrmov a dodržiavania pôstu nielen počas Popolcovej stredy, Veľkého piatku a celého pôstneho obdobia, ale počas celého cirkevného roka, boli Cirkvou udelené aj výnimky. V knihe zakladateľa Spolku svätého Vojtecha Dr. Andreja Radlinského, ktorá vyšla pod názvom Nábožné výlevy s podtitulom Poučná a obradná modlitebná kniha s jednotným cirkevným spevníkom pre katolíckeho kresťana na používanie v kostole i doma (14. opravené a doplnené vydanie, Trnava 1945; 1760 s.), je uvedená tabuľka pôstnej disciplíny a vysvetlenia mäsitých pokrmov.
Podľa tejto knihy sa mäsitým pokrmom rozumelo akékoľvek mäso a z mäsa pripravované jedlá, vrátane mäsovej polievky a škvarkov. Z tohto zákazu boli vyňaté mäsá rýb, žiab, divej vodnej kačice a rakov, tiež všetky druhy tukov – mastí (bravčovej, vytopenej zo slaniny, hovädzej, husacej, atď.) – s týmito masťami bolo možné jedlá vždy pripravovať a s chlebom ich požívať. Na východe Slovenska sa podľa toho, ako som uviedla vyššie, dodržiaval medzi ľuďmi podstatne prísnejší pôst.
V období po nežnej revolúcii pre všetky diecézy Československa bola 20. januára 1992 na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne schválená pôstna disciplína platná aj v súčasnosti: veriaci sú na Popolcovú stredu a Veľký piatok povinní sa nielen zdržať mäsitých pokrmov, ale držať aj prísny pôst, t.j. jesť najviac trikrát denne, z toho iba jedenkrát do sýta. Určité pôstne oslobodenia sa týkajú detí, starých a chorých ľudí.
V ľudovej tradícii Popolcovú stredu volali aj krivá streda. Panovala totiž povera, že v tento deň sa nemôže šiť, vyšívať ani priasť a nasádzať vajcia pod sliepky, kačky a husi, lebo by sa vyliahli s krivými nohami.
