Ich cesty spojila žena prvého z nich.
Scenár ako vyšitý z amerického prostredia, ktorý je postavený na skutočnom príbehu troch ľudí.
Začala som knihu čítať, no vzápätí som ju odložila. Neboli sme vtedy na rovnakej vlnovej dĺžke. Alebo lepšie povedané: na začiatku ma iritovala forma, akou sú oba príbehy hlavných hrdinov písané v prvej časti. Knihu som teda dala bokom a dlhé mesiace som sa k nej nevracala. Autori to však mysleli dobre. Chceli zdôrazniť paralelu svojich príbehov v čase, keď oni ako hlavní hrdinovia knižného rozprávania o sebe ešte ani len netušili. No mne táto forma vtedy prekážala.
Ku knihe som sa vrátila až po niekoľkých mesiacoch. A vtedy som ju už prečítala jedným dúškom.
Príbeh dvoch mužov Rona a Denvera je malým zázrakom. A vraj sa už dnes zázraky nedejú. No ja si myslím, že sa dejú, len ich nedokážeme vnímať. Nedokážeme uveriť. Príbeh Denvera, Rona a Debory je totiž skutočne malým zázrakom ich životov v odovzdávaní sa pre iných.
Ron, obyčajný biely chlapec zo strednej vrstvy, sa zrazu stal milionárom. Ako to dokázal? On hovorí, že Boh ho obdaril dvoma dobrými očami - jedným vedel rýchlo odhadnúť umelecké dielo a tým druhým dokázal odhadnúť, do akej miery mohol zjednávať jeho cenu.
Ešte na univerzite sa stretol s Debbie. Spočiatku boli iba kamaráti a robili si partnerov na spoločenských podujatiach. Nakoniec sa zobrali. Ron lietal v oblakoch milionárskeho blaha a chcel užívať život čo najväčšími dúškami, Debora stála nohami pevne na zemi a do bubliny bohatstva nebola tak veľmi zamilovaná. Ona chcela napĺňať svoj život konkrétnymi skutkami lásky k tým, čo nemajú vlastnú strechu nad hlavou, on sa k nej pridal, aby jej dokázal, že jeho krátke pošmyknutie v manželstve ho v citoch k nej nezmenilo.
Denver je čiernej pleti. Pokiaľ nespoznal Debbie, nikdy predtým sa s bielou ženou nerozprával. Nikdy tak skutočne ako človek s človekom. Raz - ešte bol veľmi mladý - chcel jednej pomôcť opraviť spľasnutú pneumatiku na poľnej ceste a takmer ho to stálo život. Bol totiž čierny. Hovorí, že vtedy bola taká doba. Kedy? Iba 50-60 rokov dozadu. Neuveriteľné? Viac ako to, je neuveriteľný spôsob, ako o tom hovorí. Bez zloby. Bez hnevu. Bez nenávisti v srdci.
Najprv tvrdo, v podstate ako otrok, pracoval na plantáži v Louisine. Až sa odhodlal a naskočil na prechádzajúci vlak. Ten ho zaviezol do Fort Worthu v štáte Texax. Nevedel však poriadne čítať ani písať, a tak vidina papierových peňazí, o ktorých hovorili, že tu si ich aj čierni muži môžu normálne zarobiť, sa rýchlo rozplynula. Stal sa bezdomovcom, porušoval zákon a sedel aj vo väzení. Debora, skôr ako ho spoznala osobne, videla jeho tvár vo sne. Bola to tvár človeka, ktorý mal vo Fort Worthe zmeniť život.
Debora bola „najchudšia, najdotieravejšia a najpriebojnejšia žena zo žien," ktoré Denver kedy stretol. Ak si niečo zaumienila, neprestala, pokiaľ nedosiahla, čo chcela. No všetko, čo robila, nerobila s vidinou zabezpečenia vlastného blahobytu, lebo ten mala. Práve naopak. Začala sa venovať tým, u ktorých osobný blahobyt absolútne absentoval. K bezdomovcom priviedla aj svojho manžela. No neostalo iba pri prvej návšteve. Nasledovali ďalšie a ďalšie. Nebola ako iní boháči či ostatní ľudia, ktorí nemôžu bezdomovcov vo svojej blízkosti ani cítiť, resp. k nim zavítajú iba raz-dvakrát v roku, potom odídu do svojich domovov a vzápätí na nich zabudnú. Ona sa bezdomovcom rozdávala celá. A oni si ju ctili a milovali ju. Nakoniec spôsobila, že sa milionár Ron a bezdomovec Denver stali priateľmi. Ak si náhodou niekto myslí, že to bolo priateľstvo iba pro forma a Denver v ňom ťahal za kratší koniec, hlboko sa mýli.
Keď som si prvýkrát prečítala názov knihy, rozmýšľala som, čo všetko je ukryté pod jej názvom. Na nevyslovenú otázku mi odpovedal Denver v závere knihy:
„Kedysi som trávil veľa času tým, že som si robil starosti, že som iný ako ostatní ľudia, dokonca aj ako iní bezdomovci. Potom, keď som spoznal pani Debbie a pána Rona, som sa trápil, že sa od nich líšim tak, že nemôžeme mať nijakú spoločnú budúcnosť. No zistil som, že každý je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám stanovil Boh. Pravda je taká: či už sme bohatí alebo chudobní alebo niečo medzitým, táto zem nie je miestom posledného odpočinku. Takže istým spôsobom sme všetci bezdomovci - len hľadáme cestu k domovu." (s.237)
Kniha Rovnako iný ako ja (americký originál: Same kind of different As me, © 2006 by Ron Hall, Thoms Nelson, Inc.) vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve KUMRAN v preklade Jany Bálikovej. Je napísaná formou pútavého rozprávania, ktorému občas nechýba ani svojský humor. Okrem nevšedného skutočného príbehu jej hlavných aktérov sa v nej čitateľ nenápadne dozvie aj mnoho zaujímavých faktov z časti histórie USA z obdobia 50. a 60. rokov 20. storočia, keď v odľahlých častiach Louisiany na bavlníkových plantážach dožívalo otroctvo čiernych ľudí. V druhej časti knihy sa čitateľ zoznámi s Union Gospel Mission, miestom, ktoré sa vo Fort Worthe venovalo charite bezdomovcov. Ron a Debbie tu pracovali ako dobrovoľníci a tu prvýkrát stretli Denvera.
Túto knihu skutočne odporúčam. Pri jej čítaní možno získate trošičku iný pohľad na bezdomovcov. A ak nie, určite sa aspoň zamyslíte nad životom. Hoci kniha neobsahuje dlhé úvahy, jej rozprávanie spôsobí, že budete spontánne uvažovať nad mnohými obyčajnými vecami svojho každodenného života.
