Moja babka by povedali:
Svata pravda
„Zaujímavé, že každý pacient chce, aby si lekár švihol s tými pacientmi pred ním, ale aby sa poriadne zdržal, keď už je vnútri on.“
Pochvala od sestričky
V každej izbe nejaký pach, u vás čistý vzduch.
Chemobonusy
Je po polnoci, no ja nie a nie zaspať. Do nemocničnej izby cez otvorené okno vletel komár. Doteraz sa tu žiaden podobný exemplár neukázal. Žeby preto, že izba je až na deviatom poschodí? Je to pre komára vysoko? – rozmýšľala som.
Doteraz všetka taká a podobná háveď, ktorá rada cicia ľuďom krv, sa na mňa vždy pri každej možnej i nemožnej príležitosti lepila. Ale bude to pravda i teraz?
Komár mi začal neúnavne oblietať okolo hlavy a nepríjemne bzučal. No povedala som si, že sa ani nehnem, že si ho vyskúšam. Sadne na mňa, či nesadne? Bodne ma alebo nie? Keby sa na to predsa odhodlal, jeden vpich naviac určite vydržím. Veď to ani do žily nebude – tam už sestričky hľadajú vhodné miesto lupou.
Nesadol. Nebodol. Iba bzučal, oblietal, pokúšal sa, ale – nič. Konečne stíchol.
A ja nevdojak rátam, koľko výhod mi prináša chemoterapia. Nemusím sa ani česať, ani depilovať chĺpky, ani komár ma nebodne.
Z času na čas
pretne ticho v nemocničnej izbe zvuk helikoptéry. Vtedy sa myšlienkami odpútavame od vlastných problémov a myslíme na tých, ktorí sú na tom ešte horšie ako my.
Prečítajte si tiež:
