X+
Pokiaľ bola Nela v práci, trávila čas s jej oboma synmi v parku.
Deti mali prázdniny a ona tu po čase opäť trávila dovolenku.
Búrka neprišla.
A tak sa mohli chlapci v parku vyblázniť.
Ona sa pri nich dobreže tiež nezbláznila.
Konečne mala Nela po „šichte" a ona mohla malého Dana spustiť z očí.
Predierali sa hustým davom k Leiscester Square.
Peši od Hyde parku to ešte neabsolvovala.
Ale treba zhodiť nejaké kilo a šetriť cestovné náklady.
Tak teda „do toho!" na sklonku dňa objavovať niečo, čo v Londýne ešte nevidela.
Na Piccadilly Circus sa predreli hustým hejnom ľudských vzoriek z celého sveta, v tlačenke takmer stratili Adama, ale nakoniec našli správnu odbočku, kam smerovali.
Ich zraky upútal pohľad do jednej pasáže.
Vyobliekané pážatá pozývali okoloidúcich dnu.
Pozrela sa na blikajúcu reklamu:
Believe It or Not!
Ver(te) alebo nie!
„Čomu?" opýtala sa sama seba.
Bolo neskoré popoludnie.
Veľa času ani chuti na žiadne múzeum im už neostávalo.
Ako praví Slováci chceli predsa chytiť ešte aj nejaké letné „sejly".
Ale zaúradovala zvedavosť.
„Ideme?" opýtala sa Nely.
„Teraz iba nakukneme. Možno nabudúce," odpovedala.
Vo vstupnom foyeri bokom od pokladnice na vstupenky ich zaujali dve zvláštne postavy. Chlap v kúte nahodený v kostýme renesančného trubadúra hral na husličky a smiešne spieval. Nízka baba kyprých tvarov v širokej sukni blízko neho sa pohojdávala v rytme hudby zboka nabok a na návštevníkov sa škerila v nemennej grimase.
„Sú to iba figuríny!" prehodila Nela. „Ideme preč."
Neprotirečila jej, ale zobrala od pážaťa ponúknutý reklamný leták.
Vykročila smerom k východu, ale...
„Nela, všimla si si oči tej baby?"
Vrátili sa.
Celá tvár baby bola predimenzovaná maska, ale oči... Tie oči podľa nej boli určite živé.
„To sa ti iba zdá," oponovala Nela.
No predsa ostali stáť a začali masku sústredene pozorovať.
Tatatatá-tata, dadadadá-dada.
Tatatatá-tata,
Dadadadá?-dadá?
Rytmus bol nákazlivo frivolný ako babin kukuč.
Nespúšťala z nej zrak.
Začala sa s ňou pohrávať.
Ona s ňou tiež.
Tatatatá-tata, dadadadá-dada.
Unikla jej. Rytmický, ale monotónny pohyb masívneho tela maškary uniesol jej pohľad bokom.
Tatatatá-tata,
Dadadadá?-dadá???
Podarilo sa jej ho opäť zachytiť.
Tatatatá-tata, dadadadá-dada.
Oči maškary sa od nej znova utrhli.
Tatatatá-tata,
Dadadadá?-dadá???
A znova ich zachytila.
Baba-maškara sa zrazu prestala točiť z boka nabok a chvíľku sa na stoličke knísala v čelnom pohľade.
Tatatatá-tata, dadadadá-dada.
Tatatatá-tata,
Dadadadá?-dada???
Žmurkla na tú potvoru. Ako zareaguje?
„Nech sa prepadnem, ak ona nie," pomyslela si po tom, ako sa maškara zboka nabok knísala ďalej.
Hrali sa s pohľadmi ako dvojica na reťazovom kolotoči -
Krúžite a držíte suseda pevne za ruky...
Unikne vám....
A znova ho chytíte...
„Poď už," presekla jej tranz Nela.
„Je živá?" opýtala sa pážaťa blízko nej.
„Nie," usmialo sa záhadne.
„Naozaj nie je živá? Neverím!"
Páža iba myklo plecom, usmialo sa na ňu ešte raz a ukázalo na reklamný nápis:
Believe It or Not!
Nákupná horúčka nakoniec v nej úplne prehlušila myšlienky na záhadnú babu.
Domov k Nele sa vrátili neskoro večer.
Dala si osviežujúcu sprchu a zaľahla.
- - -
Tatatatá-tata, dadadadá-dada.
Tatatatá-tata,
Dadadadá?-dada???
Strhla sa z ľahkých driemot.
Tá baba jej nedala pokoja.
Prehadzovala sa na posteli, v ušiach jej znel neodbytný rytmus a cítila babin záletný pohľad...
Tatatatá-tata, dadadadá-dada.
Tatatatá-tata,
Dadadadá?-dada???
Zrazu jej to došlo.
Páni!
Veď to bol chlap!!!
Verte!
Alebo nie?
:-)
