Kde nič nie je, tam nič netreba

Písmo: A- | A+

Tak na mňa zapôsobila včerajšia správa Prešovského Korzára, že Železničná spoločnosť Slovenska stiahla z východného Slovenska najnovšie poschodové vlakové súpravy a presunula ich na trať Bratislava – Komárno, kde skončil RegioJet.

Samozrejme, veď čo iné by sme mohli ľudia žijúci na východe Slovenska čakať, keď už pred časom Pán Veľký povedal, že na východe republiky predsa nič nie je. V šľapajách filozofie jeho nazerania na život ľudí na kúsku východného Slovenska, ako vidno, pokračujú ďalší (aj keď sa od neho inak dištancujú), lebo – veď – ak tam vraj nič nie je, tak tam asi skutočne ani nič netreba. Načo by boli Východniarom dobré, pohodlné, tiché vlaky s WiFi, s ľahkým nástupom aj pre rodičov s dieťaťom v kočiari, aj pre človeka pohybujúceho sa s rôznymi ťažkosťami...? Načo majú takí na východe cestovať? Nech len pekne sedia doma na zadku, ak im nie sú po vôli staré polstoročné vozne. A kto chce cestovať, nech zatne zuby a nech bude spokojný s tým, s čím bol spokojný za mladi, alebo s čím boli v minulosti spokojní jeho rodičia či starí rodičia. Veď na východe možno čas zastaviť či dokonca posunúť hodinové ručičky späť do minulosti – no nie? Inde to prípustné nie je, na východe áno. Tam sa môže všetko.

Nezvyknem písať články tohto typu. Nemám rada vždy nasrdených a nikdy s ničím nespokojných ľudí, ktorí sústavne vo všetkom a vo všetkých hľadajú chyby a ani sa nepúšťam do takých a podobných diskusií na internete, lebo v nich nevidím zmysel. Som vo svojej podstate optimista. Verím v dobro v ľuďoch. Ale teraz, najmôjveru, teraz som poriadne nasrdená, poriadne nespokojná (nielen) s týmto stavom!

Prečítajte si tiež:

Kalamitná odysea

Vo vlaku

Revízor

Kto z cestujúcich verejnou hromadnou dopravou ostatným vadí?

Skryť Zatvoriť reklamu