Spolu s vánkom cez vetvy stromov roztancovali veselé tiene a kopu lístia rozveselili.
Všimli si to ktorési detské oči. Prižmúrili sa, zaiskrili šibalským ohníčkom a rozihrali celé telo. Nákazlivá milá roztopašnosť sa zmocnila aj ďalších, až sa všetci hmýrili v jednom krásnom jesennom kúdole.
A vraj sa dnes deti nevedia hrať inak, len na počítačoch. Vraj nevedia vychutnať to, čo sme ako deti vychutnávali aj my, dospelí.
Vedia, len ich treba vziať vonku a nešnurovať ich disciplínou tam, kde si môžu, vedia a chcú vychutnať „nespútanú“ voľnosť.
. . .
V hanušovskom archeoparku napadalo zo stromov veľa lístia. Minulý štvrtok ho pozhrabovali na kopy, ale nestihli odpratať. Veď po piatku už bude na to času habadej, veď sa brána parku pre tento rok zatvára, povedali si. Hej, no ešte išiel piatok a oni netušili, že zhrabovať budú musieť nanovo. Minulý piatok bol totiž tohto roku archeopark so svojimi remeslami a hrami a lokšami otvorený poslednýkrát. Potom jeho bránu pre tento rok zavreli. No počas dňa sem ešte zavítala takmer tisícka návštevníkov. Kopy zhrabaného neodprataného lístia boli magnetom pre nohy. Neodolali a zabárali sa doň ako do mäkkej periny s velikou radosťou a rozkošou aj veľkí.
Až ktorési dieťa sa fascinovane pustilo do vyhadzovania lístia nad hlavu. V tom momente nainfikovalo aj ďalšie.
Deti sa kekešili lístím a my ostatní pohľadom na ne.
Ďalší článok o archeoparku
V hanušovskom archeoparku začala sezóna(2016)
Niektoré ďalšie články o deťoch
O deťoch a detskej reči v šarišskom nárečí
