Vlastne nič. Je to samozrejmosť. Už s tými najmenšími deťmi, ktoré nemajú ani rok, nevedia chodiť, ale spontánne reagujú na detské piesne, ukazovačky a nahlas čítané rozprávky, môžu rodičia chodiť do knižnice v mieste ich bydliska. Spravidla to bývajú piatky v dopoludňajších hodinách. Každú hodinu sa strieda ďalšia skupina, lebo priestory sú menšie, no záujem rodičov s deťmi väčší. Aspoň v našej lokalite je to tak. Pri prvej návšteve dostane dieťa svoju prvú základnú knižnú nádielku, detské leporelá pre „babies", teda tých najmenších. Ďalšia nádielka je pre „preschoolers", teda pre troj- až štvorročné deti predškolského veku, lebo v UK začína povinná školská dochádzka v štyroch rokoch. To sú dve základné sady, ale zväčša sa deti stretnú ešte s jednou pre „toddlers", teda batoľatá.
Ak rodičia nezavítajú do knižnice z vlastného záujmu, vyberú sa pracovníci knižnice za nimi do ulíc alebo sa so svojou ponukou zúčastňujú rôznych podujatí veľkého rozsahu, ktoré organizujú iní usporiadatelia. Ak ani tu rodičia neprejavia záujem, kniha sa k dieťaťu dostane najneskôr v predškolskom zariadení alebo po nástupe do školy.
O všetky tieto knižné nádielky zdarma sa stará organizácia bookstart.org.uk, ktorá si v tomto roku pripomína 20. výročie od svojho vzniku. Táto organizácia od roku 1992 rozdala deťom viac ako 30 miliónov detských kníh. V každom balení „bookstart pack" je aj jedna kniha určená rodičom.
Filozofia bookstart.org.uk je založená na jednoduchej myšlienke - ľudia, ktorým je predstavená kniha v ranom veku, sú výraznejšie obohatení vzdelanostne, spoločensky, kultúrne a emocionálne. Rodičia tak môžu dať knihami svojím deťom veľký dar pre život, lebo sú ich prvými učiteľmi. Keď sa s nimi rozprávajú, hrajú, spievajú a čítajú im, vtedy dieťa lepšie chápe svet okolo seba, naučí sa mnoho vecí, býva pri tom aj zábava, dieťa kultivuje svoj hlas, učí sa láske ku knihám a nadobúda nielen literárne zručnosti, ale medzi rodičom a dieťaťom sa aj vďaka vzťahu ku knihám buduje silný vzájomný vzťah.
Neviem, či je to tak na všetkých školách, ale v tej, ktorú navštevuje môj starší vnuk, má každá trieda svoju knižnicu. V každej knižnici sú knihy primerané veku žiakov triedy, no aj napriek tomu v rámci knižnice jednej triedy sú knihy rozdielnej náročnosti. Učitelia odtiaľ požičiavajú knihy všetkým žiakom; dobrým žiakom náročnejšie alebo náročné, slabším ľahšie čítanie. Každé dieťa má svoj vlastný čitateľský denník, tzv. Reading Diary, kam učiteľ robí záznamy o výpožičkách. Keď dieťa doma knihu prečíta, rodičia napíšu do tohto diáru stručný komentár o tom, či sa kniha ich dieťaťu páčila alebo nie, čo vyvolalo jeho najväčší záujem, najviac otázok, čo naňho nechalo najväčší dojem, k čomu ho kniha vyburcovala a pod. Ak sú už žiaci vo vyšších ročníkoch, robia komentár sami. V žiadnom prípade to však nie je čitateľský denník, ako ho poznáme zo slovenských škôl. Tento výpožičný princíp sa mne osobne veľmi páči. Učiteľ aj rodičia na základe záznamov o výpožičkách vedia, koľko času venuje dieťa knihám a zároveň učiteľ zo strany rodiča, resp. samotného žiaka dostáva informácie, na základe ktorých môže kreovať prácu so žiakom. Okrem toho sú rodičia takto de facto prinútení zaujímať sa, čo ich dieťa číta, aj keby o to inak veľký záujem nemali.
Podobne je to aj v materskej škole. Mladší vnuk raz za týždeň si domov prinesie jednu knihu, ktorú si pri odchode zo škôlky zväčša sám vyberie na základe obrázkov a podobne. Učiteľka však dáva pozor, aby to bola vždy iná kniha, aby sa náhodou nevracal k niečomu, čo už si domov bral. Systém záznamov o výpožičkách je podobný ako v škole s tým rozdielom, že tieto knihy si dieťa samozrejme nečíta samo, ale číta mu ich rodič. A rodič komentuje svoju prácu s dieťaťom do čitateľského diára.
Tento systém je tu - ako vidno - celkom slušne premyslený.
Pozerala som na internete, či existuje v súčasnosti aj na Slovensku niečo podobné ako bookstart.org.uk. Teší ma, že áno, hoci v inej podobe. Nadácia Petit Academy (predtým nadácia Knihy školám) podporuje u žiakov a študentov prostredníctvom kníh, časopisov a verejných prednášok rozvoj vzdelávania a jeho prepájanie s praxou, poznávanie iných kultúr a regiónov, transfer vedomostí a skúseností zo zahraničia na Slovensko a naopak, a iné. Tieto aktivity sú na rozdiel od Veľkej Britániie viac zamerané na väčšieho čitateľa. Na svojej webovej stránke píšu, že realizujú aj vlastné projekty, napr. v spolupráci s pedagógmi pripravujú pracovné zošity a učebné pomôcky. Nadáciu v roku 2005 založila Petit Press, a.s. Od roku 2011, kedy sa zmenil názov nadácie, rozšírili sa jej projekty o aktivity na univerzitnej pôde vo forme série prednášok The Best Media Traditions. Projekt je realizovaný v spolupráci s Nadáciou Tatrabanky, Univerzitou Komenského a The Slovak Spectator. Okrem toho Nadácia Petit Academy venovala viacerým domácim a krajanským školám v zahraničí knihy zo Svetovej knižnice SME. Projekty realizujú vďaka podpore viacerých sponzorov. Ich úsilie však môže podporiť aj každá ochotná fyzická a právnická osoba 2 percentami zo svojej dane z príjmu.
Ján Amos Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom."
Myslím, že ani v dobe elektronických médií niet k tomu čo dodať.
