No skúste to pohľadať. Kedysi, ešte ako chlapec, som tam chodil, vtedy sa to ešte volalo Diakovce. Nájdete ho hneď vedľa mesta Šaľa, teda ak pôjdete od tohto okresného mesta. Ak však pôjdete z opačnej strany, od Galanty, nájdete termálne kúpalisko Horné Saliby. Ako vraví moja kolegyňa, to by jeden z toho mohol dostať kolibríkov. A je to naozaj tak, podľa toho z ktorej strany pôjdete nájdete iné kúpalisko. Dokonca som včera o tom čítal v novinách. Ale nie je to celkom tak. Oni sú to dve kúpaliská v jednom, dva vstupy, dve kúpaliská, aby sme si teda rozumeli.
Pôvodne to bolo termálne kúpalisko Diakovce, a tak si to aj ja ako decko pamätám. Nechodil som tam rád lebo v lete bolo vonku strašne teplo a voda bola ešte teplejšia a pritom hlava na hlave, no čo vám budem hovoriť, radšej som chodieval niekde na bagrovisko.
Teraz po niekoľkých rokoch už nie ako dieťa ale so svojim dieťaťom som sa tam vybral zasa, lebo vraj je to tam pekné. A naozaj bolo, bolo to nielen pekné ale čakalo ma aj niekoľko pekných prekvapení.
Už pred príchodom ma upozorňovali, aby som išiel do časti Horné Saliby, lebo vraj termálne kúpalisko sa rozdelilo plotom na dve časti. Jedna patrí obci Diakovce a druhá obci Horné Saliby. Nerozumel som, ale kolibríkov som z toho nedostal, ale poviem vám bolo to presne tak ako mi povedali. Kúpalisko predelené nízkym dreveným plôtikom, síce pekným, ale mal som pocit, že po osemdesiatomdeviatom roku sa ploty odstraňovali.
Prichádzal som zo smeru od Galanty cez Matúškovo až som prišiel k jednej čerpacej stanici, za ňou križovatka a pred ňou dopravná značka. Horné Saliby vpravo jeden kilometer. Super, sme tu, ale figu drevenú, prešiel som cez celú obec a kúpalisko nikde. Po maďarsky neviem a tak som sa bál aj spýtať, ale keď som prešiel dedinu dvakrát tam aj späť a kúpalisko nikde, nedalo mi, musel som sa spýtať. Chválim občanov tejto dedinky, po slovensky vedeli a boli neuveriteľne ochotní. Pochopil som, že pri "benzínke" kde bola smerová tabuľa na Horné Saliby doprava, ja som mal odbočiť doľava. Nerozumel som prečo, ale nechal som si od domácich poradiť.
A fakt, po chvíli som sa ocitol pred bránou, na ktorej ma vítal nápis v dvoch, už európskych, jazykoch, že obec Horné Saliby ma víta na termálnom kúpalisku. Nemohol som zablúdiť lebo na úzkej ceste, neviem koľkej triedy, po oboch stranách boli zaparkované autá. A kde je parkovisko, kládol som otázku sebe, aj pani čo predávala lístky. Vraj môžem parkovať v areáli. No super, aspoň mi neukradnú auto, pomyslel som si a až keď som počul sumu, ktorú musím priplatiť som pochopil, prečo toľko áut parkuje popri ceste a to som ešte netušil, kde zaparkujem. No nič, tešili sme sa do vody, tak čo tam po peniazoch, veď ani vstupné nebolo najlacnejšie, veď čo je už dnes lacné.
Prvý problém nastal kde zaparkovať. No čo zaplatil som si, tak hádam niekde miesto bude ... ale kde. Na konci areálu bola taká bránka v pletive zo štyroch dosák, bola otvorená a poľná cesta ma vyviedla von z oploteného areálu do šíreho poľa. Už tam parkovalo asi desať áut. Miesta bolo v šírom poli naozaj na parkovanie dosť. Boli sme radi, že máme kde auto odstaviť. Takže som zaplatil a aj tak som parkoval mimo areál. Poďme rýchlo do vody, nech to spláchnem zo seba, veď na čo sme sem prišli.
Hneď pri vstupe mi taká milá pani dala na ruku farebný papierik, taký pásik, čo mi dali ako vstupenku pri vchode. Poriadne ho prilepila okolo ruky ako náramok, aby mi náhodou nespadol, ale nedal sa aj tak odlepiť, skúšal som. Pripadal som si ako holub, ktorého si označili. Chceš na kúpalisko alebo nie, pomyslel som si, povzdychol a vošli sme. No nevyzeralo to zle. Tri bazény, od maličkého, pre celkom malé deti, kde ale nesmeli dospelí, tak som si nebol istý, či tam našu celkom malú dcérku môžem nechať samú a pozerať sa len o okraja. Potom jeden detský s vodou asi po pás a dokonca so šmýkačkou a potom jeden plavecký, ale plávať sa teda nedalo, ale to nie je chyba prevádzkovateľa. O bazén bol jednoducho veľký záujem. No našli sme pri bare aj tobogán a tak to bolo celkom fajn. Manželka dokonca objavila tenisový kurt a keďže sme mali aj tenisové rakety a loptičky, ktoré sme si teda nemuseli požičať, vyšla nás hodinka len na sto korún a tak sme si išli zahrať.
Ako sme začali, tak sme aj skončili, pretože ten povrch, ... Čo ja viem nie som nijako náročný, ale čiary ihriska tvorili ryhy a ihrisko bolo vlnité, no nedalo sa povalcovať ako antuka lebo bolo tvorené akousi umelohmotnou skladačkou položenou na betónovom povrchu. No nič, aspoň na niečom sme sa zhodli, hrať tu tak ľahko už nebudeme.
Zrazu sa akosi ochladilo a mi sme privítali prítomnosť budovy, v ktorej sú vraj tiež bazény a v cene je aj perličkový kúpeľ a bazén s horúcou vodou. Na budove bol oznam, že projekt bol financovaný z európskych fondov. Budova vyzerala nová, pekná a tak keďže sa mračilo, rozhodli sme sa, že ideme pozrieť dnu. A tu ďalšie prekvapenie, zaplaťte si ešte väčšiu sumu ako keď sme chceli ísť len do vonkajších bazénov. No jasné, vravím si, tu sú predsa väčšie náklady a budovu tiež treba splatiť. Nič sa nedá robiť, vytiahli sme ďalších pár stovák a už sme boli dnu. No vyzeralo to fakt dobre. Stoličky, lehátka boli zadarmo ale ani jedno voľné. Aj perličkový kúpeľ sme naozaj našli a tiež bol zadarmo, akurát dostať sa tam bolo na dlhé čakanie. Ale poviem vám vykúpali sme sa do sýtosti a mali sme to aj zo zážitkom.
Predstavte si plávate si v bazéne a vonku prietrž mračien. Všetko je presklenné, takže vidíte priamo čo sa vonku deje a tam vám padali doslova kusy vody a potom ... potom vypadla elektrická energia a my sme kúpali pri núdzovom osvetlení. Aj to bol zážitok.
O chvíľu začala malá mrnčať, že je hladná a chlieb z maslom a salámou čo sme si so sebou priniesli, jej nechutil, ale ako sme hľadali tak sme hľadali, nič iné, za čo by sme boli ochotní zasa zaplatiť a dalo by sa zjesť, sme nenašli. Manželka bola v hľadaní nakoniec úspešnejšia, ako vždy, a odkiaľsi priniesla aspoň hranolky a malá to prijala s radosťou a vyhladovaným prázdnym bruškom.
No odchádzali sme až večer. Páčilo sa nám. Vykúpaní a o niekoľko dosť stoviek ľahší sme odchádzali domov. Cestu som si už pamätal, odbočili sme správne. Akurát sme mali trošku problém dostať auto z toho poľa po tej búrke. My sme odchádzali čistí a okúpaní, no auto na svoje kúpanie muselo počkať do nasledujúceho dňa.
A aby som nezabudol, domov sme si odniesli aj spomienku na toto skvelé termálne kúpalisko. Ráno keď som sa zobudil na ruke, kde som mal papierový "náramok" som mal akýsi bledý pásik. No čo aspoň bolo vidno ako sa dá v Horných Salibách za jedno popoludnie pekne opáliť.
To predsa nezažijete každý deň.
