Súkromné

Bolo pár dní pred sviatkom Pamiatky zosnulých. Trošku som mal z tohto dňa akúsi zvláštnu obavu. Bude to prvý rok, čo na cintorín pôjdem v tento deň za oboma svojimi rodičmi. Už sú tam obaja. Otec odišiel nečakane pred ôsmimi rokmi a matka náhle tento rok na jar. S blížiacim sa týmto dňom akoby sa stupňovalo vo mne niečo zvláštne, nejaké napätie alebo nejaký zvláštny pocit. Začali sa vracať spomienky, pochopil som, že príde rodina a bude sa smutne spomínať. K tomu som si uvedomil, že bude treba hrob upraviť, umyť, vyleštiť. Tak ako to vždy robievala mama.Kto to urobí tento rok? Do toho všetkého mi moja dcérka porozprávala, čo sa jej snívalo.

6. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 999x
2

Michal Kubala

Kto by bol najväčší zlodej?

...alebo len taký malý úsmevný príbeh z detského ihriska. Teplé septembrové poobedie. Dcérka chcela ísť na detské ihrisko. No bol som dosť unavený ale stačilo, aby pozrela na mňa tými krásnymi veľkými hnedými očkami a únava išla bokom. Vzali sme plnú tašku hračiek do piesku a napriek únave som už o o chvíľku staval pieskový hrad.

6. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 060x
0

Michal Kubala

Ľúbim ťa najviac na celom svete

Vianoce - želáme si ich šťastné a veselé, plné lásky a porozumenia. Sedeli sme pri stromčeku a viac ako svetielka na ňom žiarili očká našej dcérky. Práve rozbaľovala svoje darčeky - od Ježiška. Pozerám na ňu, do jej krásnych, tmavých očiek a uvedomujem si ako skutočne málo jej stačí, aby bola šťastná, veselá a cítila lásku - všetko to, čo si na Vianoce želáme. A práve v tejto nádhernej chvíli som si spomenul na prekrásne slová, ktoré mi povedala pred nedávnom, keď chcela vyjadriť ako veľmi ma ľúbi. Spomenul som si tiež na Ježiška a ďakoval mu, že mám ten najcennejší poklad na svete, že mi dal možnosť spoznať naozajstnú, skutočnú a tak detsky úprimnú lásku, ďakujem za svoju dcérku ktorú tak veľmi ľúbim, a ktorá tak veľmi ľúbi mňa.

28. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 235x
7

Michal Kubala

Stále trčím z radu - som iný - pomôžte mi

Neviem prečo, ale stále sa mi zdá, že som iný ako ma chce tento svet. Mám už cez 37, zažil som socializmus a skoro aj komunizmus, teraz je to vraj demokracia ale aj tak som stále nenašiel to správne miesto alebo pochopenie tohto sveta. Žil som už v spoločnosti, čo patrila pod sovietsky vplyv, žijem v spoločnosti čo patri do únie. Žil som v období keď sa do kostola mohlo "bez ujmy" chodiť len za kultúrnou pamiatkou, teraz žijem v období, keď sa každý chváli aký je veľký kresťan. Ale stále sa nič nezmenilo, stále akoby som trčal z radu, ako pred tým, tak i teraz a stále si kladiem otázku - prečo. Až včera mi jeden "múdry" povedal: "Veľa rozmýšľaš a stále chceš byť dobrý ale tento svet je o inom".

28. sep 2005
Páči sa: 1x
Prečítané: 2 297x
91