Láska nepozná čas ani priestor, je nekonečná, nemá žiadne hranice, neberie na nič ohľad a v tom je jej čaro, krása ale aj bolesť.
Je krásna vtedy, keď prichádza do prázdneho srdiečka a razom ho naplní. Niekedy však láska prichádza v nie celkom pravú chvíľu. Láska totiž nepozná čas, vek ani stav a niekedy prichádza až po rokoch manželstva a človek zisťuje, že je zrazu na svete niekto, kto mu dáva niečo nové, akosi viac, akosi ho k tomu človeku ťahá čoraz viac a čoraz častejšie. Časom začína mať pocit, že toto je to pravé, to skutočné, to čo človek hľadal. Začína mať pocit, že toto je tá pravá, skutočná láska. Je to často krát síce viac zaľúbenosť, lebo srdce ďaleko vyhráva nad rozumom. Je to bláznivé, ale určite tak krásne. Problematické to však začína byť, keď naozaj príde až po rokoch manželstva a treba trhať niektoré putá, čo je často krát veľmi ťažké a niekedy až nemožné. Láska však dokáže nekonečné veci, dokáže naozaj všetko a prekoná všetky prekážky. Vraví sa, že láska je vraj sebecká lebo má na to právo. Láska je čarodejka, ktorá mení ľudí na úplne iných, na ľudí, ktorých často krát nespoznávame, na ľudí, nad ktorými občas pokrútime hlavou, na ľudí, ktorí dokážu pod vplyvom lásky „vyrásť a zosilnieť“ ale aj zrazu opustiť rodinu, rozbiť manželstvo, zničiť mnoho krásneho, mnoho spoločného.
Láska to je sila, ktorá má nekonečné možnosti, sila, ktorú nie je možné ani vysvetliť ani pochopiť. Lásku môžeme len prežiť.
Nevera
... aké strašné slovo a nielen slovo, to by som ju veľmi degradoval. Ako však má len neuveriteľne blízko k tomu krásnemu, čo nazývame láska. Tá, čo napĺňa naše srdcia, tá ktorá nám dáva zmysel života, tá ktorá sa usídli v našom srdiečku a to zrazu má pre koho „robiť to buch-buch“. Nevera je tou, čo rozbíja a ničí všetko, čo bolo krásne. Nevera, ktorá prichádza akosi nečakane a útočí od chrbta. Jedného dňa príde a zmení celý život, berie všetko a úplne bezohľadne. Necháva za sebou iba tmu, prázdno a slzy. Mení úsmev na plač, radosť na smútok, plány na bezvýznamnosť. Berie budúcnosť, berie zmysel, berie všetko. Možno dočasne, možno navždy. Prináša beznádej, bolesť a neistotu. Tak blízko má k láske, z lásky často krát vzniká a paradoxne lásku zabíja.
Láska a nevera
... aké zvláštne slová a nielen slová, to by som ich naozaj veľmi degradoval. Za dvomi krátkymi slovami sa skrýva veľmi veľa, veľmi veľa života, krásy, radosti ale aj trápenia, bolesti a zúfalstva. Majú k sebe tak blízko, tak veľmi blízko, akoby boli sestry. Jedna je dobrá a druhá zlá. Jedna nás napĺňa, povznáša až máme pocit, že lietame, dokážeme znášať modré z neba, a ... druhá nám všetko berie a zráža nás na kolená. Jedna aj druhá majú nekonečnú silu a moc. Majú silu nám dať život a životu zmysel, naplniť ho radosťou, ale tiež o všetko nás obrať, zlomiť srdce a všetko zničiť. Láska a nevera, obe sú tu a občas chodia spolu, hoci každý chceme len jednu, len tú prvú. Ale len my, my sami vpúšťame a otvárame dvere tej nevere. Veď len v našich srdciach sa rodí a často krát ani ten rozum, ktorý nám hovorí opak, nás nezastaví. Láska a nevera majú totiž často k sebe veľmi až nebezpečne blízko.
