Obsah obálky bol pozoruhodný. Bolo tam snáď milión všelijakých vecí. Čudujem sa, že sa to chcelo niekomu baliť do obálky, a že sa to tam aj zmestilo. Dokonca mi poslali už pripravenú obálku na odpoveď. Mám tu aj niečo, čo sa podobá na stierací los a tuším výherný, nejaké obrázky zvieratiek, a čo aj viem ešte čo všetko. No aby som nenapínal, asi všetci to poznáte a ste tiež asi potencionálny výhercovia auta a určite máte doma minimálne jeden kľúčik.
No jasné Readred's Digest Výber - uhádli ste.
To už bola snáď štvrtá alebo piata obálka, čo mi prišla. Pritom také isté množstvo prišlo manželke aj mame a tuším aj bratovi. Všetci sme mali to veľké šťastie a vybrali práve nás z toho obrovského množstva ľudí. Fakt neuveriteľné.
Ja som všetky obálky doteraz vytrvalo, a mnohé bez otvorenia, hádzal priamo do koša. Nechcem auto, ale veľké státisíce korún, o ktorých ma ubezpečujú, že ich už vlastne mám, len treba ešte ...
Naposledy mi však táto veľká obálka zapratala celú poštovú schránku spolu s letákmi o akciách tuším zo všetkých supermarketov až to trčalo z mojej malej poštovej schránky. Vlastne trčal len jeden list, na ktorý som už dlhšie čakal. Ten chudáčik, najdôležitejší sa kvôli ostatným do schránky nezmestil.
Videl som už na poštových schránkach nápis: Nevhadzovať reklamné letáky. Hmm, dobrý nápad, ale ako na to, aby mi nevhadzovali do schránky ďalšie kľúčiky od auta? Veď čo s nimi budem robiť?
Otázka by však mala znieť inak. Neriešme dôvody ale príčinu. Odkiaľ o mne tam niekde v tom "Výbere" vedia? Odkiaľ majú moju adresu? Oni ma poznajú? Toľko otázok a zrazu hop - odpoveď je tu. Stačilo, aby som im raz napísal a už žiadne kľúčiky, žiadne výhry, žiadne obálky.
No ak by ste chceli urobiť to isté, pomôže vám zákon 48/2002 Z.z. Pozor, teraz budem dosť odborný.
Moje meno a priezvisko spolu s adresou trvalého pobytu je podľa toho zákona osobným údajom a tieto údaje tento zákon chráni. Keďže uvedená spoločnosť spracováva moje osobné údaje, zistil som, že podľa §20 ods.(1) tohto zákona mám právo sa na základe písomnej žiadosti obrátiť na toho, kto spracováva moje osobné údaje a vyžadovať od neho informáciu o zdroji, z ktorého získal moje osobné údaje, prípadne ich odpis. No super, hneď som začal písať. Využil som elektronickú poštu (výhody poznáte).
Pri čítaní zákona ďalej v §20 ods. (3) čítam, že môžem u tejto spoločnosti namietať voči spracovaniu mojich osobných údajov, keďže sú spracovávané na účely priameho marketingu a ja som súhlas k tomu nedal a môžem tiež žiadať o ich likvidáciu. Navyše, čo ma potešilo, moja žiadosť bude vybavená bezplatne. No veď čo už máte dnes zadarmo.
Sme zvyknutý čakať na odpoveď z rôznych úradov dlhé desiatky dní ale teraz prišla po pár dňoch. No čo, veď toto nie je žiadny úrad. Potešili ma už rýchlosťou, ktorou odpovedali. V liste, ktorý mi zaslali, ma ubezpečovali, že moje osobné údaje spracovávajú v súlade so všetkými zákonmi Slovenskej republiky, že spracovávajú len titul, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a využívajú ju len pre potreby poštového styku, čo som zistil, že im zákon v zmysle §7 ods.(4), písm. d.) umožňuje aj bez môjho súhlasu. Takže z ich strany je to v poriadku.
Moju námietku prijali a odpovedali mi, že ma okamžite vyraďujú z aktívnej databázy a ospravedlnili sa mi za "otravovanie" (samozrejme napísali to slušnejšie). Odvtedy už žiadne obálky, žiadne výhry ani žiadne kľúčiky od auta.
Všetko by bolo v poriadku, keby mi stále nevŕtalo v hlave kadiaľ vlastne kolujú moje osobné údaje. Oznámili mi aj spoločnosť, od ktorej si moje osobné údaje vraj prenajali, ale mám len adresu na Vajnorskú ulicu do Bratislavy. Keď budem mať cestu okolo možno sa tam pôjdem spýtať alebo, že by som napísal aj im? Škoda, že nepoznám adresu ich elektronickej pošty. Strašne nerád olizujem známky a stojím v rade v budove Slovenskej pošty.
Rozmýšľali ste, kadiaľ vaše osobné údaje kolujú, kto ich využíva, a že vaše osobné údaje, ktoré niekde poskytnete sa môžu stať predmetom dobrého obchodu? Rozmýšľali ste nad tým, že niekto aj na takomto čomsi dokáže pekne zarobiť? No čo, ľudia sú vynaliezaví.
Už niekoľkokrát som si zákon o ochrane osobných údajov prečítal, bol som na niekoľkých školeniach a postupne, aj prax ma presvedčila, že ochrana osobných údajov je naozaj potrebná. Tu u nás niekto prezradí vaše rodné číslo, vy kývnete rukou a život ide ďalej. V Amerike vysúdite milióny. Nejde však o milióny, ale prečo by moje osobné údaje, ktoré poskytujem za nejakým účelom mali byť predmetom obchodu?
Odteraz si už dávam na svoje osobné údaje väčší pozor. Naštudoval som zákon, ktorý ich má chrániť a poviem vám teda, tí čo spracovávajú osobné údaje, aby zamestnali nového človeka, ktorý sa bude o to starať. Dokonca zákon im to aj ukladá pod hrozbou pekne mastnej pokuty.
Povinností vyplývajúcich z tohto zákona je až až.
Ak budete mať čas, fakt si prečítajte tento zákon. Viete čo ma zaujalo? Ale skôr než vám to prezradím, skúste sa tiež zamyslieť aj nad tým, kde sa to dodržiava, alebo kde ste sa s tým už stretli. Zákon inak platí už viac ako tri roky.
Viete, že keď niekto od vás žiada vaše osobné údaje, vás musí vopred a bez vyzvania informovať o tom, pre koho tieto osobné údaje získava, jeho sídlo a účel spracovanie vašich osobných údajov.
Viete o tom, že máte právo byť informovaní o podmienkach spracovania vašich osobných údajov, že máte právo na informácie ako je totožnosť osoby, ktorá od vás získava osobné údaje, máte byť poučení o dobrovoľnosti poskytnúť tieto údaje, máte dostať informáciu, komu budú vaše osobné údaje poskytnuté, komu sprístupnené, prípadne či budú zverejnené a taktiež informáciu, či budú "cestovať" aj do zahraničia.
Viete napríklad aj o tom, že vaše osobné údaje sa nemôžu získavať bez vášho súhlasu napríklad kopírovaním vašich dokladov, alebo počuli ste o takej drobnosti ako diskrétna zóna pre získavanie osobných údajov? Viete, že si osobné údaje nikto nesmie od vás vynucovať, ak túto povinnosť vám neukladá zákon?
A viete, že v mnohých prípadoch na spracovávanie vašich osobných údajov je potrebný váš súhlas?
No nie je to také strašné, zákon sám hovorí, že toto všetko platí ak sa v inom paragrafe nehovorí inak, alebo ak nehovorí inak iný zákon. Tak sa v tom vyznajte. Paragrafy sú poriadne zakrútené a každý si ich otočí ako potrebuje.
Na mnohých formulároch už nájdete na konci krásnu vetičku napísanú typom písma veľkosti maximálne osem, že podpisom potvrdzuje súhlas so spracovaním osobných údajov a hop, všetko je v poriadku. Ale nie vždy, nie každý si to prečítal a pochopil tak, ako to mysleli tvorcovia tohto zákona.
Podľa mňa ochrana osobných údajov je u nás ešte v plienkach, a bude dovtedy, kým mi kývneme vždy rukou nad tým, čo kde a kto s našimi osobnými údajmi robí. Zdá sa mi dosť hlúpe, aby sme mali zákon v súlade s požiadavkami európskej únie a dodržiavali ho s súlade s názormi nejakej ázijskej krajiny.
