Pridalo sa s k nám niekoľko detí a začala súťaž kto vykope najväčšiu jamu. Jeden chlapec bol starší ako ostatní a tak mu to išlo najrýchlejšie. Bol aj drzejší a hneď si vzal najväčšiu lopatku, najrýchlejšie vyhadzoval piesok a sem tam ho na niekoho hodil. Pár krát som ho upozornil, že sú tu aj iné deti, a že lopatku, ktorú si vzal si mal najskôr vypýtať.
O chvíľu zastalo vedľa policajné auto. Vybehli dvaja policajti. Netušil som, čo sa deje. Niekoľko zvedavých ľudí sa vyklonilo z okien blízkeho činžiaka. Po pár minútach však policajti znovu nasadli do auta a pomaly sa blížili k pieskovisku. Tu pribrzdili akoby niekoho hľadali.
Decká spozorneli, prestali kopať svoje jamy a ten nezbedný chlapec sa opatrne spýtal: „Ujo, koho hľadajú?“
Zo mňa, ani neviem prečo, vyhŕklo: „Možno nejaké zlé deti, čo robia zle.“
Ja viem nebolo to vhodné, ale jedno dievčatko ma hneď doplnilo.„Určite chytajú nejakých zlodejov.“
„Ja som najväčší zlodej, mňa chyťte!“ skríkol ten nezbedný chlapec.
Z druhej strany pieskoviska ktosi zakričal: „Ja som väčší zlodej, ja som ukradol veľa peňazí!“„
A ja som ukradol celú banku“, nedal sa ten nezbedník.
V tom sa ozvalo jedno asi štvorročné dievčatko, ktoré sa hralo skromne kúsok vedľa. „Peniaze a banka - to nie je najväčší zlodej! Keby niekto ukradol hračkárstvo, to by bol najväčší zlodej!“
Chlapci nahodili akýsi pohŕdavý pohľad, usmiali sa, pokrútili hlavou a kopali ďalej svoje jamy. Aj ja som sa pousmial a hneď na to si uvedomil, že to dievčatko malo určite veľkú pravdu.Koľko bánk už bolo vykradnutých a kto bol smutný, kto nešťastný? Ak by však ukradli hračkárstvo, asi by veľa detí plakalo.
Takže také hračkárstvo by určite chýbalo viac a viacerým ako banka.
