Vrátim sa trošku dozadu, keď sme volili tých, čo teraz odchadzajú a nahradia ich (možno) iní. Už som radšej pre istotu síce zabudol, čo všetko sľubovali ale nemôžem sa zbaviť pocitu, akoby som neustále na niečo čakal. Dvojnásobný plat teda nemám, skôr pocit, že si môžem za svoj plat kúpiť čoraz menej. Ľudí, ktorí hľadajú prácu poznám akosi tiež čoraz viac a tí zahraniční investori, čo sem mali prísť, zatiaľ asi naše mesto nevedia na mape nájsť. Asi to bude len môj pocit lebo podľa štatistikov priemer je úplne iný. Priemerný plat je taký a taký, nezamestnanosť „už len“ taká a investorov prišlo x. Nie som náročný, uskromním sa, stačil by mi priemer ale akosi naň ešte nedočiahnem.
Blížia sa voľby. Osud ma zavial do oblasti, že pracujem priamo na ich príprave. Takže všetko od zoznamov voličov až po spočítanie hlasom je veľmi blízko mňa počas celého obdobia od vyhlásenia volieb až po ich ukončenie a oficiálne vyhlásenie výsledkov a ... vlastne ešte kúsok ďalej, treba aj upratať volebné miestnosti a odložiť dokumenty vo veľkých vreciach do archívov ... a to všetko stojí kopu peňazí daňových poplatníkov a kopu nervov tých, čo voľby zabezpečujú.
Asi by som mal byť voľbami sklamaný a znechutený ale ja nie. Práve naopak.
Síce za celý čas vládnutia tejto vlády sa toho okolo mňa veľa nezmenilo, teda k lepšiemu, ale je tesne pred voľbami a ja sa začínam mať lepšie a spokojnejšie (dočasne).
Nedávno mi kolega vravel, že bol na jednom mítingu a bolo super. Stretol sa so starými kamarátmi, s ktorými sa už dlho nevidel. Vraj už toľko plánovali, že zájdu na pivko ... ale nikdy nebol čas. A zrazu nič neplánovali a vďaka voľbám, našli cestu k sebe – „na vine sú voľby“.
Predvčerom mi zasa suseda vravela, že ju jedna známa zlákala na stretnutie priaznivcov, nenapíšem, akej strany, a že také super halászlé ešte nejedla a keďže ona zbožňuje všetky jedlá z rýb, prišla domov pravdepodobne nadmieru spokojná. A zasa „na vine sú voľby“.
Včera som išiel s dcérkou domov zo škôlky, pred obchodným domom hrala hudba, bolo veselo, a všade plno ľudí. S pocitom zvedavosti som ju ťahal medzi ostatných zvedavcov a o pár minúť dcérka s pocitom radosti držiac v ruke balónik a lízatko, čo jej dala taká dobrá teta, ťahala mňa domov, aby sa mohla všetkým pochváliť čo dostala. Keby ste ju videli, aká bola šťastná. A stačilo tak málo – zasa voľby.
No ale mám aj vlastné skúsenosti. Toľko som chodil a otravoval aspoň za jedno normálne detské ihrisko v meste, ale nedalo sa, neboli peniaze, ... a zrazu zo dňa na deň, jedno krásne medzi činžiakmi, len tu neďaleko, vyrástlo. Blížia voľby – že by náhoda?
Nie som veľmi všímavý človek, nevyhľadávam predvolebné stretnutia, pri politikovi sa zastavím, len keď do neho narazím, ako včera, ani neviem a už som mal sadeničku pekného ružového kvietku v ruke. No stalo by sa vám to v „normálny, nepredvolebný“ deň?
Predvolebné dni sú krásne, za pár dní som videl okolo seba toľko spokojných a usmiatych ľudí ako hádam nie za celý mesiac. Toľko vecí sa akosi predsa len pohlo dopredu. Normálne sa teším na ďalšie dni, čo ešte zostávajú do volieb, veď som ešte neochutnal z tradičného gulášu, má byť aj to pivko zadarmo a aj taká ľudová zábava k tomu a tých veselých a usmiatych ľudí... No a tých pár premúdrelých rečníkov, čo si teba vypočuť, to zvládnem, už som na to zvyknutý, veď sme ich počúvali a budeme počúvať ďalšie štyri roky. Počúvať a niektorí naivne snívať, že sa raz stane zázrak a to, čo hovoria sa naozaj aj niekedy uskutoční.
Ale zatiaľ, až kým nebudú vyhlásené výsledky volieb a kým si zvolení nesadnú na svoje stoličky, zatiaľ nám voličom bude super. Takže využime to, ešte pár dní ...
Neželali by ste si aj vy, aby boli voľby aspoň každý druhý týždeň?
