Ako som spomínala vtedy po maturitách,našla som si prácu. Mesiac som doobeda tvrdla v práci a poobede nad knižkami kvôli prijímačkám. To bolo asi najhoršie obdobie, lebo som sa cítila ako mŕtvola. Ráno o piatej vstať a potom po robote sa ešte aj učiť, no skrátka nežila som a mala som pocit, že skončím zachvíľu v blázinci. Ale neskončila som, naštastie, naopak šla som na prijímačky a potom som pracovala dvanástky, keďže som už nemusela trčať doma a učiť sa a peniaze potrebujem. Týždeň som dennodenne pozerala na nete priebežné výsledky prijímačiek a dúfala, že ja budem prijatá. Čuduj sa svete, ZOBRALI MA!!!!!Farmácia už sa na teba teším:D.Okrem toho sa mi začalo v práci páčiť a peniažky sa zbierali. Ale to nebol jediný dôvod prečo som tam rada chodila. Našla som si tam rovnako pojašeného kamoša- kolegu a neskôr sa z toho vykľul začínajúci vzťah. Nejdem tu rozpisovať ako sa teším že som si našla spriaznenú dušičku veď to všetci poznáte- jednoducho láska. Keď sa darí, tak sa darí. Som tak optimistická ako nikdy predtým.Vraj nádej umiera posledná. Ja som tomu nechcela veriť a všetko sa mi zdalo beznádejné, ale potom som si prečítala množstvo vašich komentárov a dodalo mi to silu vzdržať. Týmto sa teda chcem aj poďakovať za psychickú podporu všetkým, ktorí mi držali palce. Prvý krok som zvládla verím že to aj úspešne dotiahnem až do cieľa.PS: A keď budem magistra v lekárni tak sa stavte, darujem vám nejaký ten vitamín zadara - z lásky:)
