Psíček-Márne nádeje

Potom sa stratila z pivnice na niekoľko hodín. Počas nich sa psík zúfalo snažil upozorniť na seba, ale postupne pochopil, že to nemá zmysel. Zadychčaný, ledva vidiac v tme, sa zvalil k pre-dierkovanej strane škatule a pochopil, že je v koncoch. To šialené blonďavé dievčisko bolo úplne posadnuté myšlienkou mať psa, ktorého zachránilo. Vôbec si neuvedomovalo, že týmto ho týra. Túžil po tom, aby ho odtiaľ niekto pustil alebo nech radšej zomrie akoby mal ostať pod dohľadom tej šibnutej vrkočane.Ako tam tak čakal, ležal a smútil, nepostrehol, že popri škatuli sa niečo obšmieta. Až keď vrkočaňa zvýskla od strachu:"Mýýýš!", a rozbehla sa smerom ku škatuli so psíkom, zahádzanej debničkami."Ach, môj chudáčik, dúfam, že ťa tá škaredá myš neotravovala",spustila sladko a nazerala dierkami dovnútra:"Vieš že už mám pre teba meno? Budeš sa volať Lapaj, lebo si veľký nezbedník a nechceš pochopiť, že ti tu u mňa bude dobre.""No zbohom", pomyslel si noovopomenovaný psík a želal si aby tú malú trafil blesk, alebo aby sa prepadla hlboko pod čiernu zem.Jeho úvahy prerušila vôňa pečeného mäsa. Jeho väzniteľka mu nakrátko otvorila krabicu, pritisla ho krkom ku dnu a vložila dovnútra stehienko a misku s vodou."To som ti nechala z mojej večere, tak si to váž, Lapajko."Vtom sa spoza krabice ozvalo pískanie a z tmy vybehla nie jedna myš, ale rovno celá kopa. Blonďavé dievčisko zvriesklo, rýchlo krabicu zavrelo a ledabolo cez ňu prehodilo debničku. Potom sa kozmickou rýchlosťou rozbehlo ku dverám a zabuchlo ich za sebou."Páni", povedal psík myškám,"ste fakt dobré."Ale ony, nevšímajúc si jeho pochvaly, sa ihneď pustili do krabice. Keď vyhrýzli značnú dieru, psík sa už videl na slobode a myškám veľmi ďakoval za to, že ho zachraňujú. Ony sa však len nahrnuli ku pečenému stehienku a v mihu ho obžrali do posledného kúsočka.Potom Lapajovi oznámili, že je na zlej adrese, lebo ony sa k nemu prehrýzli len kvôli potrave a žiadny hlúpy pes ich nezaujíma.Ako prišli tak sa aj rýchlo vytratili a Lapaj znovu osamel.Začal smútiť a trápil sa nad tým ako si pomôže. Potom ho však napadlo, že to dievčisko pri úteku nenahádzalo späť všetky debničky a teda sa možno zachráni.A mal pravdu. Stačilo na správnych miestach zatlačiť a trochu poskočiť aby bol voľný.Rozradostený sa rozbehol ku dverám a zistil, že sú zabuchnuté a zvnútra nemajú žiadnu kľučku.Rozhodol sa teda čakať, kým niekto otvorí dvere, vojde a on bude môcť ujsť. Ľahol si tesne ku dverám a vykukol von cez špáru medzi nimi a podlahou.A zrazu pochopil. Už vedel, že to dievčisko sa sem nikdy viac nevráti a aj to, prečo mu tak dlho trvalo, kým prišlo z jedlom. Došlo mu, že ho už asi nikto nevypustí na jeho vytúženú slobodu.Keď nakukol cez tú špáru von, celá jeho zlá situácia mu bola jasná.Nachádzal sa totiž v starej a nepoužívanej podzemnej pivničke.Keď dievčisko od strachu pred myšami utieklo, zahrnulo vchod neďalekou kopou hliny.Bolo už len otázkou času, kedy si po úbohého psíčka príde zubatá vysloboditeľka a skončí jeho utrpenie ako si to počas väznenia už mnohokrát prial.