Za tento mail je zodpovedná stránka futureme.org, ktorú som objavila keď som mala sedemnásť. Jej myšlienka je jednoduchá, napíšete mail, príjemcu a dátum, kedy má byť mail odoslaný. Využívam každoročne, aby som si do náhodnej budúcnosti poslala popis súčasného stavu a pár aktuálnych životných múdrostí. Takýto mail ma vždy poteší, lebo mám možnosť zaspomínať na ľudí, ktorí mi vtedy tvorili nálev, na problémy, čo sa zdali neprekonateľné a tiež môžem zhodnotiť ako sa mi splnili dávne želania.
S formuláciou želaní som po rokoch opatrná, ako by Gašparovič povedal niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu ostali len želaniami. Napríklad:
”Peťko je taký skvelý priateľ, dúfam, že ste založili rodinu a pracujete na bábätkách” - prvý seriózny frajer... verila som, že aj posledný, večný… večnosť nakoniec trvala 4 mesiace
“Dúfam, že Jaro už je ten pravý a ...” - no, nebol :-)
“Dúfam, že Noname konečne vyhrali slávika” - hmm, vkus sa s vekom mení
Ďalšou zaujímavou kategóriou sú večné želania:
“Dúfam, že si sa už konečne naučila variť” - raz to príde! Alebo sa dám na raw
“Dúfam, že už si sa naučila odolať čipsom” - za triezva áno
“Dúfam, že si sa naučila ako nerozplakať deti” - ide to, keď už sú dosť veľké, aby vyjadrili svoje priania slovne
“Dúfam, že už máš jasno v tom, čo chceš” - nooo..
Ako sa hovorí, nádej zomiera posledná .
A teraz hurá napísať si k 30tke a 50tke :-)
