Matfyzáčka, hulahoperka, nádejná kuchárka Zoznam autorových rubrík: Inšpirácie, Meditácia, Aktivity, Zo života, Z Hágov, Nezaradené
Pondelok. Pohľad z okna prezrádza, že v noci riadne snežilo. Utešujem sa, že ak ma zajtra neprepustia, budem aspoň chodiť na dlhé prechádzky a postavím si štvorguľového snehuliaka. A konečne nájdem kaplnku s odkazmi vďačných pacientov. Vraj ju nemožno nenájsť, ale už sa mi to dva krát podarilo. Do tretice všetko dobré.
„Konečne víkend“, znie zvyčajne v piatok zo všetkých strán. V Hágoch sa väčšina pacientov na víkend neteší. Cez víkend nie sú vizity a prichádzame o nádej, že doktorka ohlási prepustenie. Odpadá aj väčšina denných rozptýlení, nie sú žiadne vyšetrenia a večeru v podobe pečiva so syrom dostávame už na obed. V pondelok je veľká vizita, kedy je najväčšia šanca prepustenia. Tu sa netešíme na víkend, ale na pondelok.
„Ahoj, kedy si nastúpil? Aký máš zápal? Odkiaľ si?“, začína každý rozhovor v nasledujúcich dňoch. Páči sa mi, že pacienti sú tu dobre naladení. Najskôr porovnáme diagnózy a skúsenosti z predchádzajúcich pobytov, ale potom už prepneme na veselšie témy a pýšime sa krásami svojich rodísk.
5:35 zaklope sestrička s rannou dávkou tabletiek. V sne mi práve bezdomovec obchytkával zadok, takže mi včasné prebudenie prišlo celkom vhod. Chvíľu mi trvá kým sa preberiem a rozpomeniem kde vlastne som – očné oddelenie, Vyšné Hágy. Na chodbe je už rušno, babky ranostajky varia čaj.
„Nasledujúca zastávka: Vyšné Hágy“, zaznie v električke a donúti ma prestať civieť z okna a pobrať sa po kufor. Keď zbadám kopec pred sebou, ľutujem rozšafnosť pri balení.
Budík o štvrtej nie je pre mňa úplne ideálny začiatok dňa. Hlavne ak nasleduje po niekoľkodňovom deficite spánku ako dnes. Oči sa nie a nie rozlepiť. Utešujem sa, že v ústave bude času na dospávanie habadej.
