Eva Kubaščíková
Minútový očný kontakt
Bez slov sa pozerať do očí. Minútu. Minúta niekedy ubehne veľmi rýchlo a niekedy trvá večnosť. Aký dlhý bude minútový očný kontakt? Neviem..
Matfyzáčka, hulahoperka, nádejná kuchárka Zoznam autorových rubrík: Inšpirácie, Meditácia, Aktivity, Zo života, Z Hágov, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Eva Kubaščíková
Óda na matfyz
“Písomná skúška bude trvať 4 hodiny a môžete si na ňu priniesť ľubovoľné materiály”, zneli často inštrukcie na začiatku semestra. Práve opisom takéhoto typu skúšok ma pred 7 rokmi kamaráti zlomili, aby som sa pri výbere výšky rozhodla pre teoretickú informatiku na matfyze. Memorovanie mi nikdy nešlo, radšej dumať nad príkladmi, než sa bifliť poučky zo skrípt.
Eva Kubaščíková
Keď rečnenie tromfne smrť
Nádych, výdych, nádych.. ruky vystreté do víťaznej pozície, ak sú naokolo ľudia, maskované za preťahovanie rúk. Malý rituál, ktorým zmierňujem stres, keď mám rečniť pred väčším množstvom ľudí. Po krušných začiatkoch je pre mňa malý zázrak, že to v poslednej dobe robím občas aj dobrovoľne.
Eva Kubaščíková
Odvážna mama
Pustila som sa do triedenia šatníka u rodičov. Nebolo veľmi plodné, lebo patrím k ľuďom-zberateľom, ktorí by najradšej odkladali aj veci zo základky, veď čo ak sa náhodou raz nejak budú hodiť. Môj tata je taký istý, mama narieka a stariny tajne vyhadzuje. To je kriku, keď ju tato niekedy načape, nosí ich zo smetí späť a okázalo vracia na pôvodné miesto. V skrini som ale napriek tejto úchylke našla kúsky, ktorým som nemala problém povedať zbohom. V puberte som totiž bola výrazne širšia a obľubovala tričká s nápismi štýlu “I’m hot, you are not” a “Ľúb ma”. Tie sa už asi nikdy nijak hodiť nebudú, takže vznikla úhľadná kôpka, ktorú som odniesla mame, aby ich niekomu darovala a pustila to celé z hlavy.
Eva Kubaščíková
Neplánovaná návšteva
Náš pes Beni zbožňuje sneh, váľa sa v ňom, vyskakuje a komplikuje mi odhŕňanie chodníka naháňaním metly. Z jeho očí čítam: “Prechádzku..Poďme na prechádzku...Prosííím”. Idem po vodítko a chvost potvrdzuje, že som trafila.
Eva Kubaščíková
Peklo, nebo, nech sa páči - Končíme
“Tráva bola každým dňom zelenšia a jedlo stále chutnejšie”, popisoval mi zážitky kamarát, ktorý bol na meditačnom zásede pred pár rokmi. U mňa to dopadlo podobne, niežeby sa kuchár zo dňa na deň zlepšoval, ale zmysly vďaka upokojeniu mysle postupne zbystrovali. Zvykla som si natiahnuť stolovanie na dvoj- až trojnásobok zvyčajného času a vychutnávať každý hlt.
Eva Kubaščíková
Čau ty
“Čau ty, to som ja, teda ty spred deviatich rokov, pamätáš?”, začína mailová gratulácia, ktorá ma ráno čakala v schránke. V tomto maili si pripomínam, že som už strašne stará, rozumej úplne dospelá, a ak sa tak ešte nesprávam, mala by som konečne začať. S výnimkou jedenia surového cesta. A sviatočných dopoludní v maminej posteli, tie sú povolená aj po 26tke.
Eva Kubaščíková
Poď na moju hruď
K blogu o akcii Objatie zadarmo pridávam ešte malé zamyslenie na tému typy objatí, ktoré mi spríjemňujú život:
Eva Kubaščíková
Objatie zadarmo
“Prečo to preboha robíte?”, pýtajú sa často ľudia, keď vidia mňa a kamarátov postávať na ulici s ceduľou FREE HUGS alebo OBJATIE ZADARMO. Juan Mann, zakladateľ kampane Free Hugs mal v tomto úplne jasno - bolo mu smutno. Po rokoch v Londýne sa vrátil do rodnej Austrálie a v letiskovej hale videl ľudí, ktorí čakajú na svojich blízkych a vítajú ich bozkami a objatiami. Na neho nemal kto čakať a hoci bol vo svojom rodnom meste, teraz sa tam cítil ako cudzinec. Mal za sebou náročné obdobie plné depresií a veľmi túžil po objatí, preto vzal fixku, kúsok kartónu a vytvoril prvú freehugs ceduľu. Keď sa s ňou postavil na ulicu, veľa ľudí prešlo okolo nevšímavo, až sa pristavil človek, ktorému práve zomrel psík a chcel objať. Ďalej pani, ktorej presne pred rokom zomrela dcéra. Ďalší a ďalší ľudia sa pristavili pre objatie a následne odchádzali s úsmevom. Juan vedel, že koná správne a pokračoval hodiny.
Eva Kubaščíková
Peklo, nebo, nech sa páči - 2.časť
O piatej rozozvučí celú budovu gong. S týmto zvukom mám spojené čudné asociácie, niekedy mi pripomína kostol, inokedy školu, tu sa väčšinou pripletie do práve prebiehajúceho sna a spôsobí v ňom nečakaný zvrat - príchod hasičov, policajtov, tarzana....
Eva Kubaščíková
Peklo, nebo, nech sa páči - 1. časť
“A teraz to už dám!”, zastrájala som sa po zhliadnutí webu meditačného centra Javorie. 14-dňový zásed v septembri je ako stvorený pre mňa. Vynechala som obvyklú fázu zisťovania podrobností a rovno sa prihlásila. Dôvod č.1 - meditácia ma láka už pekne dlho, ale pokusy doma končili skôr fantazírovaním než upokojením mysle. Dôvod č.2 - akútna potreba vypadnúť z práce, Nároky na únikovú destináciu klesali úmerne s počtom mesiacov bez dovolenky.
Eva Kubaščíková
Tip na rodinný darček
V sobotu bol jeden z tých vzácnych večerov, sedím s rodičmi pri vínku, telka vypnutá, telefóny odložené a naši spomínajú, čo všetko sme my, ich deti, v detstve postvárali. V škôlke som sa vraj všemožne vyhýbala spánku a radšej plánovala kariéru kúzelníčky. Moje detské kúzla boli ľahko prekuknuteľné, ale všetci poslušne vykonávali pokyny a tvárili sa na konci prekvapene, aby mi nekazili radosť. Počúvam tieto perličky a výborne sa bavím. Keď prechádzajú na spomienky z vlastných detstiev, väčšina príhod je pre mňa neuveriteľná, bodaj by nie, keď kravy a králikov poznám viac z kníh ako zo zažitia. “Mala by som si robiť poznámky, aby som nič z toho nezabudla a mohla raz porozprávať vlastným deťom”, napadne mi. A vtedy skrsol nápad vytvoriť zápisník s takýmito udalosťami, kroniku, ktorá uchová spomienky pre budúce generácie.
Eva Kubaščíková
Dovidenia alebo radšej zbohom
Pondelok. Pohľad z okna prezrádza, že v noci riadne snežilo. Utešujem sa, že ak ma zajtra neprepustia, budem aspoň chodiť na dlhé prechádzky a postavím si štvorguľového snehuliaka. A konečne nájdem kaplnku s odkazmi vďačných pacientov. Vraj ju nemožno nenájsť, ale už sa mi to dva krát podarilo. Do tretice všetko dobré.
Eva Kubaščíková
Rodičia prakticky aj teoreticky
„Konečne víkend“, znie zvyčajne v piatok zo všetkých strán. V Hágoch sa väčšina pacientov na víkend neteší. Cez víkend nie sú vizity a prichádzame o nádej, že doktorka ohlási prepustenie. Odpadá aj väčšina denných rozptýlení, nie sú žiadne vyšetrenia a večeru v podobe pečiva so syrom dostávame už na obed. V pondelok je veľká vizita, kedy je najväčšia šanca prepustenia. Tu sa netešíme na víkend, ale na pondelok.
Eva Kubaščíková
Koniec samotky
„Ahoj, kedy si nastúpil? Aký máš zápal? Odkiaľ si?“, začína každý rozhovor v nasledujúcich dňoch. Páči sa mi, že pacienti sú tu dobre naladení. Najskôr porovnáme diagnózy a skúsenosti z predchádzajúcich pobytov, ale potom už prepneme na veselšie témy a pýšime sa krásami svojich rodísk.
Eva Kubaščíková
Také žlté ráno
5:35 zaklope sestrička s rannou dávkou tabletiek. V sne mi práve bezdomovec obchytkával zadok, takže mi včasné prebudenie prišlo celkom vhod. Chvíľu mi trvá kým sa preberiem a rozpomeniem kde vlastne som – očné oddelenie, Vyšné Hágy. Na chodbe je už rušno, babky ranostajky varia čaj.
Eva Kubaščíková
Nástup
„Nasledujúca zastávka: Vyšné Hágy“, zaznie v električke a donúti ma prestať civieť z okna a pobrať sa po kufor. Keď zbadám kopec pred sebou, ľutujem rozšafnosť pri balení.
Eva Kubaščíková
Vlakové známosti
Budík o štvrtej nie je pre mňa úplne ideálny začiatok dňa. Hlavne ak nasleduje po niekoľkodňovom deficite spánku ako dnes. Oči sa nie a nie rozlepiť. Utešujem sa, že v ústave bude času na dospávanie habadej.
