Na druhý deň sa hneď vyberiem do papiernictva, potrebujem veľký karisblok, euroobaly, papiere, a farbičky. Byt sa na chvíľu premení na kreatívnu dielňu, papiere a ceruzky sú po pár hodinách všade okrem záchodu. Chýba lepidlo, druhá návšteva papiernictva. Chcelo by to fotky, tretia návšteva. Fotky majú zlý formát, domov opraviť, štvrtá návšteva. Nadšenie pomaly vyprchá, ale našťastie som skoro hotová, po prestávke doladím detaily a hurá, hotovo.
Tu je ukážka výsledku:
Kronika bude ležať pod vianočným stromčekom s nasledujúcim listom:
Nazdar Kubaščíkovci,
napapaní? Darčeky rozbalené?
Musím uznať, že ste tento rok výnimočne poslúchali, a tak mám pre vás ešte jeden špeciálny darček. Nie, Peter, žiadne autíčko. Ani bábiku, Lenka. Niečo lepšie. Tu sú nápovedy, môžete hádať:
je to určené pre každého
potrebujete k tomu perá a pastelky
môžete sa v tom vyblázniť
čím viac času tomu venujete, tým to bude cennejšie
čím to bude staršie, tým to bude vzácnejšie
Hmm, kto uhádne?
Áno, je to vaša budúca kronika. Chcem, aby ste si do nej písali/kreslili/čmárali čokoľvek vám napadne, lebo o 20 rokov budú všetky takéto výtvory vzácne. Pár strán som pre vás rozpracoval, dúfam, že ich spoločnými silami dokončíte a užijete si tak veľa zábavy spomínaním na pekné chvíle.
Jessica, tvoj tato je zábudlivý, a preto bude tvojou úlohou ho občas (jemne!) poťahať za vlasy a pošuškať do ucha: “Tato poďme kresliť.”
Lenka, ty upieraj naliehavo okále na rodičov, aby zdokumentovali oslavu tvojich prvých narodenín, priestor je pripravený na predposlednej strane.
Evku menujem svojou hovorkyňou v tejto rodine, preto ju poslúchajte a občas odmeňte vzorné plnenie tejto zodpovednej úlohy čokoládou.
Váš Ježiško
