Dokonca aj nedávne májové voľby na Slovensku ukázali, že zelení majú svoje miesto v slovenskej (európskej) politike. Tendencia je rovnaká v celej Európskej únii, čísla stúpajú: 75 poslancov v strane zelených oproti 50 zvoleným v roku 2014. Avšak v skutočnosti ich je v Európskpom parlamente oveľa viac. Napríklad naši zelení, Martin Hojsík a Michal Wiezik, sa zaradili do iných parlamentných skupín. A väčšina členských štátov EÚ by dokonca minulý mesiac schválila cieľ „bezuhlíkového hospodárstva do roku 2050”, keby Maďarsko, Poľsko, Česko a Estónsko neodmietli podpísať.
Tak či onak, s podpisom alebo bez, svet a myslenie sa stáva zelenšími a veľmi tomu fandím. Pred pár mesiacmi som sa rozhodla začať od seba a premýšlať nad dopadom môjho správania na životné prostredie (a na moje zdravie).

Prečo používať papierové utierky, keď môžem použiť (a nie len raz) handričky? Prečo používať chemické šampóny, keď sa vyrábajú prírodné a dokonca bez obalu? Prečo podporovať pestícidy, keď vieme dopestovať bio? A prečo používať vatové tyčinky, odličovacie tampóny a iné „raz použi a zahoď“ doplnky? Keď sa nad tým človek nachvíľku zamyslí, tak to vôbec nedáva zmysel.
Som len na začiatku a môj životný štýl sa mení len postupne. Vidím však obrovské príležitosti (a to nielen v kúpeľni). Žijem v Bruseli a tu je zelená vlna veľmi silno cítiť. Vačšina štvrtí má svoju tržnicu s bio ovocím a zeleninou, či obchodíky, kde si človek môže navážiť potraviny a odniesť domov vo vlastných nádobách. Spoločnosti organizujú ateliéry typu „urob si sám“ alebo „nauč sa šiť a zašívať“. Do mesta zavíta niekoľko krát do roka vegánsky festival. A váš zamestnávateľ má napríklad možnosť pridať raz za rok k zvyčajným stravným lístkom tzv. ekošeky, za ktoré sa dajú kúpiť rôzne eko-výrobky: energeticky šetrný elektronický spotrebič, bicykel, bio potraviny, atď.
Minulý mesiac som sa dozvedela, ze nám tu dokonca otvorili malé obchodné centrum s eko-výrobkami. Veľmi som sa potešila a pred týždňom som ho bola aj navštíviť. Centrum sa na internete prezentuje ako priestor pre udržateľné nakupovanie, ktoré ponúka ekologické výrobky a „zelené” oblečenie (slow fashion, second hand). Vačšina predmetov bola vyrobená z dreva, recyklovaných materiálov alebo ušitá z organickej bavlny či konope.
Moje minimalistické chúťky sa na okamih vytratili a mala som paradoxne chuť všetko kúpiť a vyskúšať. Zaujali ma najmä bavlnené vreckovky – kapesníky - ako sme im zvykli doma hovoriť. Krásne ušité s rôznymi motívmi : od kaktusov, krabov, kvetiniek až po jednorožcov, haha. Dokonca som našla „kleenex“ škatuľu s vreckovkami na „zelený“ spôsob, nádherne ušitú. Bol by to ideálny darček pre môjho priateľa, ktorý je práve na vrchole svojej alergie na peľ! Prevrátila som vrecko na kapesníky a zospodu som si prečítala cenu. 65 eur, ľudia. Wou. Hlavou mi blyslo: to sa ozaj chceme dať nachytať na predražený zelený marketing?
Kapesníky som nekúpila. Vlastne som si nekúpila nič. Ale neodišla som s prázdnymi rukami. Domov som si priniesla nekonečné množstvo nápadov. Však ja si také vrecko a kapesníky môžem ušiť! Vráťme sa k tomu!
EKO-móda a výrobky sú často celkom drahé, lebo sú práve v móde. Ale životný štýl rešpektujúci prírodu a životné prostredie zďaleka nie je len pre bohatých. Práve naopak, dá sa vďaka nemu ušetriť. Zelený smer je najmä o trvanlivosti. Kupujme menej a menej často, ale kvalitne. A zamerajme sa na to, čo máme. Čo sa dá opraviť, opravme. Čo sa dá ešte využiť, možno aj na iný účel ako bol ten pôvodný, využime. A čoho sa môzeme vzdať, nie vyhodením, ale darovaním alebo recyklovaním, darujme alebo recyklujme!
Repair
Re-use
Recycle