Pred siedmimi rokmi som bola motýľom liahnucim sa z kukly... Dnes presviedčam seba aj vás, že lietať sa oplatí, nech je farba či váha našich krídel akákoľvek. :)Vyštudovala som európske štúdiá na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Inštitúte politických vied Science Po v Grenobli. Od roku 2016 žijem a pracujem v Bruseli. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, ERAZMUS REMEŠ, Poézia, Články
Drahí priatelia, priblížim vám cestu, ktorú keby nenapísal sám život, sama by som ju nevymyslela lepšie. Napriek tomu, že milujem dobrodružstvo a cestovanie, mám teraz pocit, že po udalostiach posledných dvadsaťštyri hodín potrebujem na chvíľu prestávku.
Sedím za stolom s perom v ruke, tak, ako sa cítim najlepšie. Izbou sa mi ozývajú tóny inštrumentálneho klavíra a za oknom čas od času počuť prechádzať auto. Cítim, ako som vivante! Alive! Silne to cítim celým telom.
Prichádzame do Excaliburu a sadáme si za bar. Objednávame si to najlacnejšie malé pivo aké majú (rozumej za 2,50 eur) a pripíjame si plastovými pohármi tešiac sa, že sme. Nad barom visia na oranžovo svietiace vážky a barmanka nám oznamuje, že koncert sa začne o desať minút.
Momentálne zažívam krásny dobrodružný erazmus v severovýchodnom mestečku neďaleko Paríža s bohatou históriou. Remeš. Takzvaný Reims, jehož meno sa vyslovuje bizarre prinajmenšom pre cudzincov - „Rans" ako nás opravovali celý týždeň po príchode. Máme za sebou dva a pol týždňa a chcela by som sa s vami podeliť o dojmy, pocity, informácie, rozdiely. Problém je len, čím začať.
Sú sny, ktoré sú spontánne. Sú sny, ktoré pestujeme roky. Môj sen odísť do Remeša na erazmus je starý presne tri roky, odo dňa, kedy som si podávala prihlášky na vysoké školy. Sú sny, ktoré sa plnia ľahko, ako keby sme sa pre ne narodili a prozreteľnosť plesá radosťou, keď nám ich pomáha plniť. Sú však sny a ciele, ktoré si musíme vybojovať.
