Za oknami bolestivo pískajúc lovia netopiere.
Skrývam sa v tme a pichám si dávky hluku.
Vraj klin sa klinom vybíja.
Namiesto toho cítim vlastnú smrť,
ktorú si už sama ani nedokážem spôsobovať.
Nadúva ma z prepychu,
no zvratky sa zastavili na pol ceste.
Túžim ich vyplakať,
ale oči mám chladne sivé.
Nejaký hlások tu je,
ale akoby som stratila záujem.
Som v pekle?
V obrazoch rozhadzujem neupratanú izbu.
Musí to byť jed, nevládzem sa ani pohnúť.
Z kresla sa mi rehoceš, myslíš si,
že si vtipná.
Keby si na mňa mierila zbraňou,
sama by som sa strelila.
Vystrelila by som ťa!
Ja nie som ty.
Ani vtedy, keď sa nespoznávam.
Neviem čo som. Ale ty si peklo.
Hádam, že zviazané medzi dvoma rukami a nohami
sa budem musieť naučiť s tebou žiť.
Alebo ma umučíš k smrti.
Keby to aspoň viacej bolelo.
Prosím, bodni ma, kde potrebujem!
Nech vykrvácam k triezvosti.
