
Keď si srdce spomína a okamih sa dotkne duše...
Zalietavam z ulice až do nekonečného tichého vesmíru.
Vietor mi povieva vo vlasoch a káčery kúpu svoje hlávky v rieke...
Slnko mi svieti do tváre a nevidím ďalej ako do seba.
Keď mi jeden Tvoj pohľad zmení celý deň...
Z betónu povstávam tancovať v lúčoch všeobjímajúceho.
Za sekundu som pocítila večnosť, v ktorej sme žili.
V sekunde, ktorú cítim doteraz si sa dotkol mojej duše a pozdravil ma:
„Ahoj, princezná..."
Šťastná slza mi ovlažila pokožku líca...
Objal si ma na moste a zrazu som vedela, že je všetko v poriadku.
A deň si žije naďalej svojimi pravidlami božského.