Stojím tu v krásnych šatách, drahí rodičia,
No nahá som pred vami...
Zmätene hľadám tú ruku, čo mi požičia
istotu a pohladenie dáva mi.
Mami...?Tatino...?
Prúdy mladosti mi šepkajú, že som takmer dospelá...
a vraj už viac neponesú ma vaše ramená...
Nie... Som motýľom liahnucim sa z kukly.
Som všetko, čo si zažiadam, čo zmyslím.
Rastiem a už nepotrebujem držať za ruku.
Hoci viem, že vaša náruč má doživotnú záruku.
O požehnanie veľmi vás prosím...
Odteraz sama pomaly ísť musím...
Stali sme sa labuťami na jazerách pýchy vašej...
No my by sme lietali ponad vrchy, moria, radšej.
Rozprestierame krídla našich snov,
No v srdci máme vás, v srdci máme domov...