Nezľakni sa, keď Ti na nos priletí motýlik,
zašepká Ti tajomstvo, čo pred nami ukryli.
Som to ja, ten vtáčik, čo Ti dnes za oknom spieval,
tá víla, čo Ťa navštevuje vždy, keď sa stmieva.
Privoňaj ku kvetu, šíriť pohladenie zvnútra nechaj,
cez vietor sa zas prejavuje dotyku môjho neha.
Aj keď je riziko oddávať sa dnes slnku smelo,
dovoľ prenikať mojim lúčom a objímať Ti telo.
Vášňou Ťa rozpaľujem pod prúdom vody, čo Ťa umýva denne,
láskaním Brunových strún ma dokážeš prebudiť zo spánku nežne.
Kvapky dažďa sú bozky, ktorými Ťa chcem obsypať,
Na čo čakáš, keď vravím Ti : Poďme sa milovať!
Nikdy nie si ďaleko, dýcham Ťa vo vzduchu,
prívalom slaných vĺn mi zašumíš pri uchu,
že sme Jedno.
Lietame v krajine, kde zbytočné sú slová,
kde milovať,
znamená láskou sa stať a splynúť v jedno, vo svetlo, kde
spevy anjelov zbavujú nás tela a zrazu
nahí a čistí sme a cítime sa v úsmeve sĺz.
Milujem Ťa.
