Posledný list

Z čaju sa vyzlieka orientálna vôňa listov,

stojac na balkóne len hľadím... Je hmlisto.

Len na tom malom ostal jediný list, všetky sú už nahé!
Teda ešte nie je všetko mŕtve. Ešte je tu nádej.

Koľko listov bude na našom strome, keď sa stretneme?
Žiaden? Jeden? Dva? Jarné bujnenie?

Vodopád života?
Zrod raja?
Spev víl?
Aké to je...???

Už neviem, čo bolo pred zamrznutými konárikmi.
Poznáš to, však?
Kde-tu, nejaké zo srdca sa derúce výkriky,

spomienky, ale trocha sme ho uspali.

Pamäť nie je dokonalá.
A keď zistíme, že sme to celé ustáli,

oživí sa, ako by sa mala.
A celý svet sa zblázni z mojej vďaky.

Lebo kým je tu ten list, len smiešnymi sa zdajú diaľky.