Už je to dlho, čo nám na hrnčekoch odpadli ušká.
Dívam sa smutne na stoličku vedľa seba zapadanú prachom.
Ani nezafúkalo...
Jej štyri nožičky sú obrastené machom a lykožrút ničí suché drevo.
Prečo mu to toľko trvá?
Ešte stále sedíme na posteli, každý na inom konci.
Na hlavu mi pršia nevystrieľané náboje.
Myslela som, že ťa nemusím zabiť, keď už si raz mŕtvy.
Zobrali mi pištoľ, tak rozbíjam taniere, z ktorých si odmietol jesť.
Kúpim nové.
Kúpila som nové.
Plastové.
Chcem aj novú stoličku.
Z tej starej občas kýcham.
Alebo ju možno len obrúsim.
A umyjem.
S láskou.
Prijmem spolusediaceho.