Písmo:
A-
|
A+
Dívam sa z okna potichučky s tvárou kamennou.
Strieborné olivy sa rozhodli plakať spolu so mnou.
Do suchých očí padajú dažďa kvapky,
Treba nabrať vzduch do pľúc, raz a navždy!
Strach, výzva sú zmeny v myslení.
Bol človek pre nové stvorený?
Aká je cena za poznanie krásy,
akú hodnotu má zážitok lásky,
akú silu spojenie myšlienok,
aký dopad sklamania prežitok...?
Parkujem a opúšťam detský kočík...
Zatváram izbu a otáčam kľúčik...
Prišla Sivá a užíva si malé víťaztvo nad slnkom,
Stojím uchvátená celým tajomným života pohybom...
Človek má len jedinú spriaznenú dušu k dispozícii. Samého seba, ktorý sa ho snaží neopustiť.
Ale ani ten mu nerozumie...
