Písmo:
A-
|
A+
Raňajkujem bolesť,
a prikrývam sa samotou,
dýcham vôňu strachu,
keď kráčam nocou prekliatou.
Na duši hlad,
obedujem prázdne nádeje,
trávim ich chlad,
kým ich slza na líci nezmyje.
Zo zašitých úst,
mlčanlivý výkrik derie sa,
z kúta doznieva,
posledná klavíru klávesa.
Horúca temnota
mi opaľuje oči,
som väzňom v sebe,
nedá sa zničiť.
Z kovu obruče,
obopínajú mi hrudník,
vo svojom svete,
som bez domova pútnik.
