Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Po prvý krát, keď sa naše oči stretli,
prestala som veriť v náhodu.
V tej sekunde sa zmenil vesmír
a ja som o tom ani nevedela.
Pri valčíku za neónových svetiel v parku
som ti pošliapala topánky.
A ty si ma už nepustil zo života.
Naopak, daroval si mi večný východ slnka
a všetka zem, ktorej sa dotkli naše nohy
sa zhmotnila v lásku.
Nastal v nás prerod v nevinné deti
a všetko sa deje po prvý krát.
Aj tráva bola naposledy tak zelená,
keď som mala dva roky.
A odteraz len raňajkujem vďačnosť
a moje dýchanie sa zmenilo v Boží tanec.
Cítim sa byť bezhraničnou zlatou energiou
a od onej noci som prestala byť pútnikom.
Prišla som Domov.
