Za veci, ktoré nemôžeš napraviť, viníš sa,
ak tvrdíš, že ti vesmír nedal všetko, mýliš sa.
V deň i noc máš pocit, že prechádzaš krutým očistcom na Zemi,
no boh ti dal trávu, s ktorou sa rozprávaš bosými nohami.
Dal ti krídla, aby si sa mohol dotknúť oblakov,
a krehké telo pre vášnivý milostný styk s búrkou.
Sú tu stromy, ktoré môžeš objímať stále,
pre temné vody v krku na dýchanie žiabre.
Máš oči na čítanie básne tebe stavanej,
lásku a súradnice osoby milovanej.
Vesmír ti poskytuje všetko.
Máš pocit, že ti toto zobrané bolo,
no to je lož, nikdy ti to nepatrilo..
Nikdy o to naozaj nemôžeš prísť, nevlastníš to,
tvojej duši je to stále k dispozícii preto.
A to je krásne.
Keď mesto spí a ty sa vyplačeš do tmy, diskrétne schová tvoje slzy,
ktoré padajú kamsi do teba...
Si milovaný!
