Písmo:
A-
|
A+
Točila sa za ním ako za slnkom...
Ani raz ju nepolial...
Smädná vyprahnutá kvetina....
Rozprával jej, hladil ju,
očami jej dal toľko lásky,
koľko len mohla prijať.
Boli to pre ňu teplé lúče,
kedy sa v nej začínali vščetky chemické reakcie,
pre ktoré bola stvorená,
pre ktoré narástla.
Potrebovala však vodu,
aby mohla dýchať, dokončiť to,
vyklíčiť do nekonečna,
zrodiť život, zasiať semeno,
naplniť vesmír energiou...
Pozeral sa ako vädne...
Stále otočená k nemu,
plaziac sa prosiaca o jeho kvapky...
Zvädla, uschla, zomrela,
aby mohla vyrásť iná,
ktorú bude mať kto polievať...
Ostala len suchá stonka z toho,
čo bolo kedysi tak krásne,
darované Bohom.
Zamrznutá na balkóne beznádeje.
