To, že si chce niekto pripomenúť Ďurčanského pamiatku, je v poriadku. To, že chce niekto pripomenúť Ferdinanda a upozorniť na významného rodáka z Rajca, je fajn. Ale to, že niekto má to svedomie postaviť bustu fašistovi, antisemitovi, nepopierateľnému arizátorovi a bojovníkovi proti povstalcom na námestí SNP, považujem za problém.
Kto bol Ferdinand Ďurčanský?
-v skratke: Bol aktívnym členom ľudáckej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, pôsobil v tzv. Tisovej slovenskej autonómnej vláde ako minister spravodlivosti, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva, neskôr zastával post ministra vnútra, dopravy a verejných prác. Bol horlivým presadzovateľom myšlienky likvidácie 1. ČSR. Osobne sa zúčastnil stretnutia s Adolfom Hitlerom 13. marca 1939, ktoré na Hitlerov príkaz viedlo k rozbitiu demokratického československého štátu a k vytvoreniu od Nemecka závislého tzv. Slovenského štátu a fašistickým Nemeckom spravovaného Protektorátu Čiech a Moravy. Ďalej zastával aj post ministra zahraničia až do jeho odvolania v júli 1940. Treba povedať, že k jeho odvolaniu zrejme viedlo aj to, že patril k umiernenému krídlu HSĽS, avšak k riešeniu židovskej otázky prispel od začiatku svojim pôsobením v ,,Komisii pre riešenie židovskej otázky". Po skončení druhej svetovej vojny, zrejme vedomý si svojej viny ušiel pred spravodlivosťou v roku 1945 z vlasti. V roku 1947 bol Národným súdom v neprítomnosti odsúdený na trest smrti. Nikdy nebol rehabilitovaný.
Čo sa busty týka..
V minulom volebnom období poslanci mesta Rajec jednohlasne odsúhlasili postavenie busty prof. Ďurčanskému brániac sa slovami, že vychádzali z materiálov Matice slovenskej, kde sa o Ferdinandovi písalo „len pekne“. Viaceré médiá zaujali postoj k tomuto rozhodnutiu.
24. 2. 2011 sa konalo zasadnutie mestského zastupiteľstva v Rajci , kde bolo upravené vedomie poslancov. Židovská obec, Zväz protifašistických bojovníkov a Hnutie Human predniesli svoje krátke slová k listom, ktoré zaslali zastupiteľstvu, kde jednoznačne vyjadrovali svoj postoj a argumentovali PROTI odhaleniu Ďurčanskému busty. Ďurčanský je totiž dodnes právoplatne odsúdený za vojnové zločiny, kolaboráciu, domácu zradu, lúpeže na osobách českej národnosti, materiálnu perzekúciu osôb čechoslovakistickej orientácie, ničenie Židov, neľudské prenasledovanie a ničenie odporcov a nepriateľov režimu, boj proti partizánom, povstalcom a ich pomocníkom,... Súdom mu je taktiež kladené za vinu, že sa ako minister vnútra aktívne podieľal na realizácii nariadenie z 29.3.1939, na základe ktorého sa zriadil koncentračný tábor v Ilave, kde bolo internovaných 3000 ľudí, s ktorými bolo neľudsky zaobchádzané.
Poslanci boli vyzvaní k tomu, aby prehodnotili schválenie busty. Primátor Rybárik však čaká na vyjadrenie Matice slovenskej a SAV, pričom je naďalej presvedčený, že busta by v Rajci mala stáť. Napriek tomu, že už nevychádza len z materiálov, kde sa o Ďurčanskom píše „len pekne“, bol upovedomený o Ďurčanského činoch a zoznámený s citátmi z právoplatného rozsudku.
Mohli by sme teda povedať, že ak by si pán Rybárik presadil odhalenie busty v Rajci, ide o trestný čin so zámerom propagovania fašizmu.
SAV a Matica slovenská sa k buste čiastočne vyjadrili. Zástupca Miestnej organizácie Matice slovenskej taktiež prednášal na zasadnutí. Avšak jeho obhajoba Ďurčanského bola poburujúca a smiešna.
Aké sú argumenty Matice slovenskej ZA odhalenie busty?
- bol to rodák z Rajca
- bol oddaným Slovákom, bojoval za samostatný slovenský štát
- obchodoval so Židmi
- aj Tisa chceli omilostiť
- západ Ďurčanského neodsúdil
- bol významným diplomatom, neskôr sa stal nepohodlným pre fašistické Nemecko (kvôli jeho naivným ideálom)
Pán z Matice však nepochopil, že nikto neútočil na Slovákov a Slovenskú republiku. Ďurčanský si bustu nezaslúži. Ide ti o demokratické hodnoty, ku ktorým sa naša republika opakovane prihlásila. Pán z Matice zakončil svoj prejav slovami: „Keď sa rúbe drevo, lietajú aj triesky. Demokraticky si všetci môžeme vyjadriť svoj názor, ale držme sa zdravého sedliackeho rozumu.“
S otvorenými ústami som civela na toho pána, ktorého mi bolo úprimne ľúto. Osobne som sa totiž tohto zasadnutia zúčastnila. A som rada, že sme po tomto bode programu odišli a nepočuli isto dojímavé rozprávanie primátora Rybárika o tom, ako sa slučka hompáľala nad chudákom Tisom, ktoré začal po našom odchode.
Busta stála 14 tisíc eur a je súčasťou projektu a rekonštrukcie námestia v Rajci, tento projekt bol financovaný zo zdrojov EÚ!
Hnutie Human sa bude snažiť urobiť všetko pre to, aby busta nebola odhalená a som rada, že môžem na tomto boji participovať. Občania mesta Rajec nedostali ani príležitosť sa k problematike vyjadriť. Napriek tomu naše zdroje z mesta nepredpokladajú, že tak vôbec urobia (napríklad aj formou petície, ktorú sme pripravili www.changenet.sk ), pretože sa boja. Čudovali sme sa- koho, čoho sa boja? Primátor Rybárik má však pod palcom škôlku, školu, i niektoré továrne, a tak sa obyvateľom môže hocikedy stať, že dostanú výpoveď alebo ich dieťa nevezmú do materskej školy.
Je to smutné a vo mne krv burcujúce.
Prečo sa to týka nás všetkých?
Dovolím sa citovať z vyhlásenia Hnutia Human: „Je len na nás, či budeme glorifikovanie, mýtizovanie a týmto spôsobom vytváranie nových extrémnych kultov naďalej tolerovať; a to v tomto prípade dnes už nielen na stretnutiach neonacistov. Alebo opäť mlčky, bez odporu pripustíme nutnosť našej každodennej konfrontácie s takýmito prejavmi na verejných miestach? Ba dokonca na námestí, pomenovanom podľa povstania proti režimu, ktorého popredným predstaviteľom Ďurčanský nepochybne bol? Koľký to cynizmus k padlým v povstaní! Koľká arogantná ignorancia k obetiam činnosti Komisie pre riešenie židovskej otázky! ...a to „demokratickým“ hlasovaním mestského zastupiteľstva v Rajci??? Dovolíme, aby sa opäť zneužila neznalosť histórie? Či už konečne sebavedomo a jednoznačne povieme „Nie!“, a ako mešťania a občania začneme aktívne spolurozhodovať o veciach verejných, ktoré sa týkajú nás všetkých? Áno, aj o veciach morálky, ľudskosti, spolupatričnosti, vzájomnej akceptácie a úcty.“
