Dlhoročný športový redaktor a publicista behá s vášňou a odhodlaním občas z toho aj niečo zvečniť na papieri. A my, čítajúci bežci alebo aj behajúci čitatelia, môžeme nahliadnuť do zákulisia kráľovskej disciplíny v teniskách. Je to zaujímavá zmes histórie bežeckých disciplín, definícií polmaratónov a ultra, ale aj minireportáží z jeho vlastných zážitkov, ktoré sa prirodzene odohrávajú na asfalte, v teréne či na tartane. Ešte jeden maratón je povzdych nejedného zblúdilca uprostred štyridsaťdvakilomtrového ošiaľu, kedy dochádzajú sily a človek prosí Bežiška, alebo akúkoľvek inú mýtickú beho-bytosť, aby mu dovolila dokončiť aspoň to, čo začal. Aspoň tento maratón dobehnú a snáď nezomrieť, ako sa to pritrafilo v dávnych dobách neslávne známemu Feidippidovi. Áno, to je ten bežec, čo po dobehnutí do Atén stihol ešte oznámiť víťazstvo nad Peržanmi, ale potom klesol k zemi a už viac nevstal. Našťastie L. Brabcovi dožičil osud mnohé pády, ale zároveň aj možnosti opäť vstať, zabojovať a napokon to preniesť aj na papier, a tak si môžeme listovať jeho bežeckým životom, ktorý bol neraz náročný, ale aj pekný. Presne ako beh samotný. Len ten, kto to vyskúšal, vie, o čom autor píše. A ten, kto nevyskúšal, by mohol nájsť v tejto knihe inšpiráciu, ako a prečo začať. Možno treba vycestovať do mesta Maratón, ako L. Brabec, ktorý priznáva, že „práve tu, uprostred nepríliš pekného mestečka menom Maratón, som si povedal, že by som sa, dočerta, chcel vrátiť do toho úžasného sveta tréningových plánov, dlhých nedeľných behov a podivných skratiek, ako sú ANP alebo VO2max, že by som chcel zabehnúť ešte jeden maratón...“
Kniha o (ne)závislosti od maratónov
Ešte jeden maratón je názov knihy Luboša Brabca, ktorý má toho v nohách rovnako veľa, ako v prstoch na klávesnici.
