Kniha od krčmových rečí po beh

Ako dobre poznáme tie silácke reči, že by sme zvládli to či ono, že zabehnúť niečo je obyčajná brnkačka a že keby sme sa do toho dali my, tak by to dopadlo úplne inak. Či už ide o majstrovstvá alebo olympiádu, či by sme hypoteticky naháňali puk či loptu, no stačí si obuť len tenisky. Kým sa nejeden hrdina dotacká na štartovú čiaru, neraz zabudne na svoje odhodlanie a radšej ho zaleje pivom, ak nie rovno dvoma. Málokto skutočne vybehne od svojho stola, z lona štamgastov, kde sa tak dobre vysedáva a filozofuje. Výskumník A. Dvořák však neostal len pri posedávaní, ale ako správny vedátor, viedol si podrobné zápisy svojich pokusov i omylov. Až z toho bol tréningový denník, ktorý rozšíril nielen o svoje skúsenosti, ale aj o vedomosti a tých nie je nikdy dosť. Ani o behu, zdravej výžive, imunite a ďalších zákutiach ľudského tela, ktorých symbióza prináša toľko očakávaný beh. Kam až to A. Dvořák dotiahol, koľko kilometrov nazbieral a ako prekonával samého seba, o tom všetkom si môžete prečítať v jeho knihe. Tá sa dá čítať ako pohodlný návod do nepohodlia, ale neraz aj ako odstrašujúci príklad, ako niečo nerobiť. Ako nebehať tak, aby ste prestali, aby ste sa zranili alebo aby ste to jednoducho vzdali. Niektoré pasáže síce priamo nesúvisia s behom, ale kto veľmi bude chcieť, tak si ich zmysel nájde. Mne osobne napríklad nič nehovorí dietologická vsuvka, pretože si beh užívam a nevenujem sa tréningu ani sa nesnažím spáliť čo najviac tukov, ale to neznamená, že by to iným čitateľom nebolo výbornou pomôckou v tom, ako behať nielen občas a ako si zvyknúť na to, že byť v pohybe znamená mať v pohybe aj vlastný zažívací trakt. A ešte mnohé iné zaujímavé texty sa nachádzajú v tejto knihe, ktorá by údajne nevznikla, keby sa nad pivom nezmenili obyčajné krčmové reči na odhodlanie. A viac už neprezradím, lebo inak by ste si túto veselú knižku možno ani neprečítali, a to by bola veľká škoda pre vaše budúce bežecké ja.