O bežeckej bolesti

Ale po novoročných predsavzatiach motivácia akosi stráca na sile a prvý vetrík, sneh či únava vystavajú priam neprekonateľnú bariéru. A vlastne beh som nikdy nemal rád, a vždy ma pichalo v boku, a veľa fúkalo alebo zase bolo prihorúco a... Dôležité je, či sa vám behanie stane každodennou potravou, súčasťou vášho životného rytmu, alebo zostane len nutným zlom. Pričom je viac-menej isté, že vás to bude spočiatku bolieť. Len my, moderní ľudia, sme si akosi odvykli od bolesti. A to nielen vlastnej, ale i cudzej. Vytesňujeme ju z našich životov, snažíme sa ju prehliadať a vnímame ju ako čisté zlo. Ale ak by sme neprecítili bolesť, ako by sme sa vedeli tešiť zo stavu, keď nás nič nebolí, keď sa naopak cítime výborne alebo ak sme v duševno-telesnej symbióze? Aj bolesť nám môže priniesť niečo dobré, je len otázkou, či sme ochotní a schopní to hľadať. Jeden bežecký príklad za všetky. V zimnom období sa do tenisky neraz dostane kamienok. Áno, obyčajný malý kamienok, ale dokáže bežca potrápiť. Prirodzene sa ponúka teoretická možnosť zastaviť a odstrániť ho z obuvi, ale skúsme si to predstaviť prakticky. Ste rozbehnutí, rozohriati, mierne spotení. Ruky máte v bežeckých rukaviciach. Samozrejme, že teniska sa nebude dať ľahko rozviazať. Ak ste majstrom v dvojmašličkách, pretože tým chcete znížiť možnosť, že by sa vám rozviazala teniska počas behu, tak máte situáciu ešte komplikovanejšiu. A keďže bežíte v mraze, hoci len miernom, občas vhupnete do snehového záveja alebo nebodaj snehovej kaše a na šnúrky sa vám nachytalo dostatok snehu nato, aby primrzol, tak musia ísť rukavice dole. Fajn, zatiaľ to nevyzerá náročne. Ale rozohriate ruky rýchlo skrehnú, o to viac, že bojujú so zamrznutými šnúrkami. Napokon ten boj aj vybojujete, ale udržať balans je rovnako náročné, ako nečľapnúť niekde nohou iba v ponožke. Ak by sme medzitým spustili stopky, tak ide už o minúty. Vytriasť tenisku nám nebude robiť až taký problém, pretože medzitým stojíme na mieste a vietor i plazivý chlad urobia svoje a vy sa začnete chvieť. Možno sa vám ruky už budú triasť tak, že kameň priam vyskočí sám. No ale my nemáme ešte vyhraté, lebo sa treba naspäť obuť a zaviazať zamrznuté šnurovačky. Kým to skúšate v teple obývačky, môže ísť o rýchlu záležitosť. Ale prečo by vám v teple domova skočil do tenisky kameň? No v zime sa to neraz udeje. A počas zimného obdobia sú pre bežca nebezpečné dve veci – vychladnúť a prechladnúť. Preto žiadne selfíčka, žiadne zbytočné zastavovania, žiadne iné aktivity okrem behu. Aj keby ste mali bežať kratšiu trasu, ako ste plánovali. Vychladnúť totiž v mraze dokáže bežec v troch vrstvách, ktoré mám odskúšané aj do mínus dvadsať, veľmi rýchlo. Nepomohla by ani ďalšia vrstva, lebo potom by hrozilo, že sa budete zase prehrievať, tým produkovať viac potu a ten dokáže, najmä keď sa do vás oprie severák, veľmi nepríjemne chladiť.