O bežeckých tabuľkách a stratených údajoch

Krok, ku ktorému vás chcem pozvať, je krok prvý k tomu, aby ste sa jednoducho rozbehli len tak pre radosť. I keď spočiatku to môže byť skôr škodoradosť tých, ktorí neuveria, že to myslíte vážne, že to vydržíte, že odbehnete 5 či 15 kilometrov v kuse, že za týždeň dokážete prebehnúť hoci aj stovku a že sa zvládnete vybehať z únavy. Priznávam, že na mnohých, mňa nevynímajúc, dokážu pôsobiť výsledky, údaje a fakty motivačne. Ale zapisovanie si vlastných behov som preskočil, ako pravekú fázu behania. Nainštaloval som si aplikácia a poďho do toho. Beh za behom, krok za krokom, prevýšenie za prevýšením sa mi v nej ukladali. Samozrejme som musel mať so sebou mobilný telefón. Problém nastal, ak som ho uprostred treskúcich mrazov vytiahol, aby som si spravil fotku. Pri mínus dvadsiatke čarostroj zrazu vychladol, prechladol a zhasol. Nepomohlo ani zahrievanie vo vrecku. „Nakopla“ ho až nabíjačka doma a zrazu sa ukázalo, že mu ostávalo viac ako 50 % batérie. Ale v tej zime sa mu očividne nechcelo fungovať. Ešteže vlastné telo nemám závislé od nabíjania, a tak som zimobeh mohol dokončiť. Samozrejme však neboli uložené všetky kilometre a rozdýchať mi to trvalo trošku viac, ako len obyčajné trénovanie pránájámy. Najskôr som sa musel upokojiť, že ten beh proste nemám a nepoznám všetky jeho údaje. Potom som si zharmonizoval vo svojom vnútri zážitky z behu, ktoré dokázali prekryť frustráciu zo zlyhania záznamovej techniky. A následne som sa predýchal k zaktivizovaniu svojho ja, aby sa niečo podobné už nezopakovalo. Myslím tým sklamanie z nenahrávania.