Festival znovu naplnil obe haly Parku kultúry hudbychtivými poslucháčmi a spojil ich v príjemnej atmosfére tlmených svetiel a tónov nielen jazzu z celého sveta. Dostať krídla (aspoň tie pomyselné) v takomto ovzduší vôbec nebol problém. Posledný večer pracovného týždňa bol ako veľká bonboniera. Každý kúsok bol iný, ale jeden chutnejší ako druhý, stačilo si len vybrať.
Načať jeden z najpríjemnejších víkendov jesene prišla Rakúšanka Bella Wagner so svojou kapelou -maličká sexi žena s vypracovaným telom a hlasom, ktorý sa do nej akoby ani nezmestil. Celý večer sme sa hádali koho nám viac pripomína: Nezhodli sme sa či Tinu Turner, Amy Winehouse alebo Anouk. A predsa mala v sebe niečo iné, živočíšne a divoké.
Zachrípnutým černošským hlasom dokázala uchvátiť publikum od prvého až po posledný rad. A čo viac vďaka geografickej blízkosti a rodičom sa s publikom rozprávala takmer perfektnou slovenčinou. „Jediní, kto mi asi nebude rozumieť sú oni," povedala úžasná žena a speváčka s úsmevom a ukázala na svojich hudobníkov.
Na rozdiel od nich publikum však rozumelo veľmi dobre a Bellu odmenilo dlhokánskym potleskom a výkrikmi obdivu. Príjemné pocity pretrvali aj pri súkromnom rozhovore s charizmatickou Rakúšankou. Vysvetlila mi aj svoje jazykové znalosti: „Otec je z Chorvátska, mama Slovenka a žijeme v Rakúsku. A mám na Slovensku bratrancov, s ktorými sa rozprávam po slovensky."
Exotika, Orient, Kinsey
A to sa večer ešte len začal. Zo šatne vyletel aj jeden z protagonistov kapely klaviristu Scotta Kinseyho. Ponáhľal sa, akoby doháňal sklz večera, no zabudol si v šatni inštrument. Obyčajnú sklenenú fľašu...
Keď po náročnej prestavbe rozložili svoje nástroje a spustili indicko-ázijské spevové linky s ozvenami a klavírom, zacítili všetci v sále vôňu Orientu. Aj napriek značnej virtuozite zobalo publikum týmto hudobníkom z ruky.
Lietanie v Oskarových dimenziách
Atmosféra jazzákov bola v plnom prúde a pripravená na ďalšie hviezdy, tentokrát už z domácich kruhov dobre známe. Na pódium sa totiž po prestávke dostali páni Oskar Rózsa a Martin Valihora s Partnership unlimited. Osem perfektných hudobníkov vrátane violistu a skvelého trubkára či klaviristu to rozbalili hádam ako nikto iný v piatok večer. Krátke hľadanie a experimenty v prvých dvoch pesničkách nahradili skladby s takou silou, že človeka prenášali za oceán do prázdnych pokojných ulíc New Yorku a Chicaga.
Chvíľková plavba na rieke, odrazu prechádzka v Central parku, človek si v tónoch, ktoré títo páni podávali na striebornom podnose, mohol nájsť skutočne svoje príbehy - šťastie, smútok i zmätok v duši. Osvetlenie perfektne dokresľovalo pokoj v sále, niektorí sa dokonca pesničkami presnívali. Klobúk dole najmä pred umením Pána basgitaristu Rózsu, ktorí celé „magické" zoskupenie dal dokopy.
Veľkí hudobníci, veľké srdce
Vrchol večera, s viac ako hodinovým meškaním a nervóznou manažérkou, prišiel v podobe bubeníckeho kráľa Steva Gadda s kapelou. Dobrú náladu im navyše ešte vylepšili aj ich priatelia z Christian MacBride Trio, ktorí pred koncertom vtrhli do ich šatne s výkrikmi „Polícia New York, otvorte..." Vo dverách sa však prekvapené tváre zmenili na široké úsmevy a radosť zo stretnutia.
S priateľmi v publiku sa koncert mohol začať. Majstrovstvo týchto pánov ani nebudem opisovať - nie je to jednoducho technicky možné. Vidieť totiž niekoho tak "scíteného" s nástrojom nie je bežné. Koncert Steva Gadda s kapelou prekvapoval najmä svojou hravosťou. Ľahké údery metličkami na rytmičák striedali presné a prepracované sóla na hi-hate (otvárací činel, keby to niekto nepoznal).
„Bláznivý bubeník" však nechával vyniknúť aj svojich kolegov. Najmä klaviristu, ktorý okrem toho, že potreboval širšiu stoličku, potreboval aj celý priestor a pozornosť publika. Kratučké ťuknutia, rýchle prechody s neuveriteľnou presnosťou a bravúrnosťou, predvádzal s úsmevom na tvári a občasnými výkrikmi radosti. Z tohto veľkého pána trčala radosť z hrania veľká ako Mount Everest. A podporu mu v publiku robili aj už spomínaní MacBrideovci, ktorí nečujne dopĺňali rytmické „Mhmmm", „Dont stop" a desiatky ďalších fráz a úprimných výbuchov smiechu. Tešme sa, čo nám dnes títo páni ukážu, keď budú na pódiu oni...
