On a ona

Včera som na tomto blogu dal k dobru jeden príbeh, čo sa stane, ak na seba narazí mužský a ženský spôsob myslenia. Takmer vždy nás pobaví pohľad do krivého zrkadla, a diskutujúci sa na tomto príbehu naozaj dobre bavili. Očakával som aj kritiku správania oboch aktérov, hoci ani nie tak v tom zmysle, aby korigovali svoje správanie, ale skôr v tom zmysle, aby viac tolerovali správanie toho druhého. Tiež mám s nelogičnosťou ženskej logiky niekedy problém, na druhej strane ma táto logika neodolateľne fascinuje (napokon ako všetko typicky ženské) a určite by som nechcel ženu s mužským spôsobom myslenia. Najviac kritiky podľa očakávania zožal „on" so svojim takmer až autistickým správaním. Oprávnenej kritiky. Z pozoruhodne veľa príspevkov však bolo cítiť, že sa od muža vo vzťahu k žene očakáva akési „riťolezectvo" a „podpapučové" správanie. A to nielen z príspevkov žien, ale aj z príspevkov mužov. To zanechalo vo mne akúsi pachuť, ktorú si s Vašim dovolením napravím nasledovným bonbónikom napísaným v podobnom štýle (on a ona):

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (55)

On a ona večer v manželskej posteli.

Ona vyčítavo: „Ja neviem, čo si ty za chlapa. Iní muži oveľa viac pomáhajú svojim ženám. Toť kolegynin muž... Varí, perie, poupratuje, dokonca požehlí čo treba..."

On sa nadvihne na lakti, chvíľu na ňu skúmavo hľadí. Nakloní sa bližšie, tváre sa im skoro dotýkajú. Reku: „Povedz mi dievča moje úprimné, ty by si chcela za manžela vola?" Ona vidí ten jeho potmehúdsky úsmev, ktorý sa jej vždy páčil, keď dokončuje svoju otázku: „Alebo radšej býka?".

V izbe počuť už len jej chichot. Zdá sa byť veľmi spokojná.