Andrej Kučeravý
Najnovší vývoj tak, ako ho zachytili kamery našich spravodajcov
V rozprávkach vždy dobro zvíťazí a zlo je potrestané. Je len na nás, či to tak bude aj v skutočnom živote.
Moje meno vidíte pri každom článku na tomto blogu, v skutočnosti som však nikto. Zoznam autorových rubrík: Spiritualita, Biohacking, Nezaradené
V rozprávkach vždy dobro zvíťazí a zlo je potrestané. Je len na nás, či to tak bude aj v skutočnom živote.
Toto je číra fikcia. Podobnosť so skutočnosťou je naozaj, ale naozaj, čisto náhodná. (Ešte aspoň 15 znakov? A je to!)
Včera, 31. marca 2019 som si pozrel na Markíze časť televíznej relácie Na telo. Zhodou okolnosti tú časť, v ktorej Braňo Ondruš hodnotí výsledky prezidentských volieb. Tu je prepis:
Je povzbudzujúce, že profesionálni politickí komentátori majú na ďalší priebeh prezidentských volieb optimistickejší názor, než je ten, čo som prezentoval vo svojom poslednom článku.
Priznám sa, že prvé kolo prezidentských volieb som nevnímal ako kolo, v ktorom sa rozhoduje, kto vyhrá, ale ako kolo, v ktorom sa rozhoduje, kto bude súperom Zuzany Čaputovej v druhom kole.
Ešte nikdy som nenapísal článok, ktorým bezprostredne reagujem na situáciu, ktorá nastala pred chvíľou. Nuž, prečo nevyskúšať šiť horúcou ihlou?
Veľmi neverím na demokraciu, ta bola dobrá možno v Aténach. O mojom osude dnes rozhodujú ľudia, ktorých politici napchajú párkami a opijú
Robert Fico usporiadal ďalšiu zo svojich One Man Show, tentoraz k silvestrovským udalostiam v Kolíne nad Rýnom. Samotný prejav je banálny a nestojí za to sa ním bližšie zaoberať. Podstatne zaujímavejšia je diskusia k nemu.
Pohľad Európana: V Európe máme státisíce utečencov. Je to chyba. Je to nezvládnutie utečeneckej krízy európskymi politikmi. Keď ich už tu máme, tak aspoň neslúžme ISIS ako užitoční idioti.
Bol najbližšie pri telefóne, takže keď zazvonil, automaticky ho schmatol. Slušne sa predstavil menom aj priezviskom. Každému v miestnosti muselo byť zrejmé, že svoje meno a priezvisko si priam vychutnáva. Svoje entrée ukončil slovkom prosím a otáznikom. V miestnosti sedeli piati ľudia - jeho manželka, jej kamarátka s manželom, tí tu boli na krátkej návšteve, jej matka, tá tu bola na dlhej návšteve, a ešte niekto, už sa ani nepamätám, kto.
„V prvej rade je treba vyhlásiť okolo Majdanu stanné právo. Zhromaždiť všetkých cca 400 banderovcov a 500 prizerajúcich, viacej ich tam nie je, na pripravené miesto nástupu na nákladné autá a odviezť na miesto určenia do telocviční a hál na okolí. Za pokus o prevrat poslať do donbaských baní na ručné kopanie uhlia. Takže Janukovič konal správne. Na demonštrantov políciu, ale na polovojenské brigády banderovcov, zvané i svoloč, ktoré strieľajú policajtov, treba zásah armády v plnej zbroji. Banderovcom už dohára sviečka, barikády im zhoreli, fľaše benzínu na mokrom námestí nehoria. Sviečka im už dohára." (John Howard, 19.02.2014, 14:05, Diskusie SME)
V pondelok som si vypočul záznam z istej tlačovky. V jednej chvíli som si myslel, že zle počujem, tak som si príslušnú časť ( (01:44 až 01:58) prehral ešte raz. Áno, bolo to tam:
„Herečka Angelina Jolie (37) si zo strachu pred rakovinou dala odstrániť prsia. Je totiž nositeľkou génu BRCA1, ktorý u nej zvyšuje riziko onkologického ochorenia. Tento zákrok vynára u žien mnohé otázky, či bola operácia naozaj potrebná." (Nový Čas)
Úvodom sa musím priznať k plagiátorstvu. Nadpis tohto článku som ukradol. Pôvodne bol ním nadpísaný rozhovor s Ivetou Radičovou. Ospravedlnením pre mňa snáď môže byť len dôvod, prečo som to urobil - tento nadpis je skvelým príkladom toho, čo robí väčšina z nás vrátane mojej maličkosti.
Nasledujúcu fotografiu prinášam nie preto, že by bola niečím extra zaujímavá. Je na nej billboard s banálnou politickou reklamou. Pobavil ma však komentár môjho desaťročného syna, keď tento billboard zbadal zo zadného sedadla nášho auta cestou do lamačského Tesca.
Upozorňujem ctených čitateľov, že text, ktorý nasleduje, je číra fikcia. So skutočnosťou nemá nič..., ale absolútne nič spoločné.
V predchádzajúcej časti som konštatoval, že existuje systémové a vo svojej jednoduchosti elegantné riešenie problému... Nuž, kto nečítal predchádzajúcu časť, a chce vedieť akého, nech sa páči! Teraz sa odo mňa asi očakáva, že toto riešenie predstavím. Tak teda - dajme sa do toho!
...moderný svet, aj keď sa nám zdá nepriehľadný, komplikovaný a takmer nás privádza do šialenstva, nie je predsa len taký nepreniknuteľný, nezrozumiteľný a - ak položíte správne otázky - uvidíte, že je fascinujúcejší, ako si myslíte. Potrebujete na to len nový uhol pohľadu. (Steven D. Levitt a Stephen J. Dubner vo vysvetlení ku knihe Freakonomics)
Peter Pišťanek raz povedal: „...nikdy, ani v časoch, keď som vydával jednu poviedku za druhou, ma nezaujímala autenticita. Najautentickejším textom aký poznám, je bratislavský telefónny zoznam."
Včera som na tomto blogu dal k dobru jeden príbeh, čo sa stane, ak na seba narazí mužský a ženský spôsob myslenia. Takmer vždy nás pobaví pohľad do krivého zrkadla, a diskutujúci sa na tomto príbehu naozaj dobre bavili. Očakával som aj kritiku správania oboch aktérov, hoci ani nie tak v tom zmysle, aby korigovali svoje správanie, ale skôr v tom zmysle, aby viac tolerovali správanie toho druhého. Tiež mám s nelogičnosťou ženskej logiky niekedy problém, na druhej strane ma táto logika neodolateľne fascinuje (napokon ako všetko typicky ženské) a určite by som nechcel ženu s mužským spôsobom myslenia. Najviac kritiky podľa očakávania zožal „on" so svojim takmer až autistickým správaním. Oprávnenej kritiky. Z pozoruhodne veľa príspevkov však bolo cítiť, že sa od muža vo vzťahu k žene očakáva akési „riťolezectvo" a „podpapučové" správanie. A to nielen z príspevkov žien, ale aj z príspevkov mužov. To zanechalo vo mne akúsi pachuť, ktorú si s Vašim dovolením napravím nasledovným bonbónikom napísaným v podobnom štýle (on a ona):