On a ona na námestí počas letného slnečného popoludnia.
Ona: „Pozri na tu ženu pred nami. Mám väčší zadok než ona?"
On pozorne porovná obe zadky a pravdivo, tak ako je zvyknutý, skonštatuje: „Áno"
Ona mlčí.
On je spokojný, ako vec dobre vybavil.
On a ona večer toho istého dňa v manželskej posteli.
On strčí ruku pod jej perinu a končekmi prstov jej začne jemne hladiť zadok.
Ona s jemným náznakom hystérie: „Nechaj ten môj veľký zadok na pokoji a nájdi si nejakú s menším."
On chvíľu rozmýšľa nad iracionalitou jej reakcie. Uvedomí si, že mu vlastne dovolila..., ba čo viac, odporučila, aby si našiel nejakú s menším zadkom. Pre istotou sa však ešte spýta: „Menší zadok je jediné kritérium pre tu, ktorú si mám nájsť?"
Ona: „Áno".
On nadvihne perinu, obzerá si jej zadok a položartom ju ubezpečuje: „Myslím, že by to nemal byť problém - tomuto kritériu zodpovedá mnoho žien."
Ona prudko vstáva a odchádza do obývačky.
On leží v posteli a začína mať akési nejasné tušenie, že nie všetko je tak, ako má byť. Nakoniec vstane a odchádza sa na ňu pozrieť.
On a ona večer toho istého dňa v obývačke.
On vchádza do obývačky a nájde ju tam plakať. Niečo sa v ňom zlomí. Práve pre toto neznáša jej slzy. Nasucho pregĺga a zúfalo bojuje proti svojim vlastným slzám. Pripadá si ako blbec.
Jej stačí jediný pohľad, aby zbadala, čo sa deje. Ticho povie: „Poď si ľahnúť."
