V úvodnom článku som spomenul, že budhizmus si vernejšie zachováva odkaz svojho zakladateľa, než abrahamické náboženstva. Žiaľ, starnutie je proces, ktorému sa nevyhol ani budhizmus.
Na začiatku XX. storočia žil v Barme budhistický mních zvaný U Narada. Napriek tomu, že usilovne putoval po krajine a stretol sa s mnohými meditujúcimi, nikto mu nevedel dať taký návod na dosiahnutie nibbány, ktorý by ho uspokojil. Údajne však raz v horách Sagaingu v hornej Barme stretol mnícha, o ktorom sa hovorilo, že našiel cestu, ktorá vedie priamo k nibbáne. Keď sa ho na túto cestu vypytoval, mních sa ho opýtal: "Prečo hľadáš inde, než v slove Majstrovom? Vari nezvestoval satipatthánu, jedinú cestu?"
U Narada znovu preštudoval príslušný text a jeho tradičný výklad, rozjímal nad ním a dôsledne ho zaviedol do svojej praxe. Výsledky ho presvedčili, že konečne našiel, čo hľadal. Na základe toho vytvoril akýsi manuál pre tých, ktorí ho nasledovali. Mal mnoho nasledovníkov, no pre tento príbeh je kľúčové jedno meno - Mahási Sayadaw (mníšska verzia: U Sobhana Máhathera).
Mahási Sayadaw ďalej niesol plameň poznania, ktorý z tlejúcej pahreby vzkriesil U Narada. Z meditačného centra založeného v roku 1947 na Hermitage Road (dnes Sasana Yeiktha Road) v Rangúne (Barma) pomohol vytvoriť najznámejšie meditačné centrum XX. storočia. Dnes toto meditačné centrum nesie názov Mahási Sásana Yeiktha. Vypracoval Manuál meditácie vipassaná, ktorého piata kapitola sa neskôr stala svetoznámou praktickou príručkou, preloženou do mnohých jazykov. Český preklad tejto kapitoly sa nachádza v druhej časti knihy Buddhova meditace všímavosti a vhledu od Mirka Frýbu. Cenné komentáre k tejto príručke možno nájsť v knihe Jádro buddhistické meditace od Nyanaponiku Theru, a to v kapitole "Barmská metoda satipatthány".
V predchádzajúcom článku som uviedol: "Ak 7. člen ušľachtilého osemčlenného chodníka predstavuje srdce/jadro dhammy a priamu cestu k nibbáne, prečo tu máme ešte 8. člen - sammá-samádhi? Odpoveď na túto otázku a vysvetlenie vzťahu týchto dvoch členov ušľachtilého osemčlenného chodníka bude predmetom ďalšieho pokračovania tejto série článkov." Teraz nastala chvíľa na túto odpoveď.
Barmská metóda (satipatthána-vipassaná) pracuje s dvoma formami meditácie - samatha-bhávaná a vipassaná-bhávaná. Bhávaná sa prekladá ako "rozvíjanie" s tým, že k lepšiemu pochopeniu významu tohto slova nám pomôže doslovný preklad "umožnenie nastať". To, čo má nastať je uvedená pred slovom "Bhávaná". V prípade samatha-bhávaná má nastať pokoj a v prípade vipassaná-bhávaná vhľad. Za synonymum slova "samatha" sa považuje slovo "samádhi" (určitý významový posun tam je, pretože "samádhi" sa prekladá skôr ako "sústredenie"), takže popri pojme "samatha-bhávaná" sa možno stretnúť aj s pojmom "samádhi-bhávaná", pričom oba pojmy možno považovať významovo za totožné. Dôležite je, že toto mentálne cvičenie predstavuje 8. člen ušľachtilého osemčlenného chodníka - samma-samádhi.
Samatha-bhávaná nevedie k nibbáne, len vytvára predpoklad preto, aby nás k nibbáne doviedla druhá forma meditácie - vipassaná-bhávaná. Tento predpoklad však nemusí byť nevyhnutný. K nibbáne sa možno dopracovať aj praktikovaním výlučne len meditácie vipassaná-bhávaná. Vtedy hovoríme o "sukkha-vipassane". Doslovný preklad "sukkha" je "suchá", takže je zrejmé, že tento prívlastok treba brať ako metafóru. Barmská metóda satipatthány učí predovšetkým sukkha-vipassanu a samatha-bhávanú k nej pridáva, ako možnosť.
Slovo "vipassaná" sme síce preložili ako "vhľad", ale zrejme treba bližšie vysvetliť, čo sa pod tým myslí. V prvom pokračovaní tejto série článkov som spomenul ti-lakkhana (tri charakteristiky reality) - aničča (pominuteľnosť), dukkha (nespokojnosť/utrpenie) a anatta (neexistencia "ja"). Tie môžeme pochopiť na intelektuálnej úrovni, no stále podvedome budeme uvažovať a konať tak, ako keby formy boli trvalé, utrpenia sa dalo zbaviť profánnymi prostriedkami a naše ego nebola len ilúzia vytvorená našou mysľou. Vhľad je prebudenie, ktoré nás oslobodí od takéhoto uvažovania a konania.
Pamätáte si ešte prvé dve vety úvodného článku? "Siddhatta Gótama (sanskrtsky Siddhártha Gautama) za kľúčovú považoval prax. Poznanie dhammy považoval len za predpoklad budhistickej praxe." Nie je dôvod zanechať teóriu, no zároveň nie je dôvod nechať sa teóriou zdržiavať od praxe. Zožeňte si knihu Buddhova meditace všímavosti a vhledu, nalistujte si stranu 61 a začnite posledným odsekom na tejto strane. Túto knihu je možné otvoriť aj na stránke Jozefa Mika.
