Tento omyl tu zaznieva z každej strany, no azda najpregnantnejšie ho vyjadril náš najväčší majster prázdnych slov: "Ako budúci prezident som zhrozený z toho, kam môže vyústiť nenávisť k inému politickému názoru."
K inému politickému názoru? K akému inému politickému názoru? Rozdávanie "tristošesťdesiattrojok" našim ľuďom nie je politický názor! Politický názor nie je ani nerešpektovanie elementárnych pravidiel hry, sústavné porušovanie spoločenskej zmluvy medzi štátom a občanmi, porušovanie ľudských práv, presadzovaniu ambivalentných naratívov slúžiacich k vyvolaniu cieleného chaosu v spoločnosti, tvorba zákonov k prospechu vybranej skupiny ľudí, vládnutie na Potemkina s imitačnou úlohou polície a SIS, vládnutie bez zodpovednosti, využívanie servility OČTK.
Text napísaný kurzívou v predchádzajúcom odseku som si dovolil skopírovať z článku kolegu - blogera, Petra Kollegu. Snáď nebude mať nič proti tomu.
Nenávisť tu bude dovtedy, kým ľudia budú vnímať túto spoločnosť ako nespravodlivú. Kĺžeme po povrchu, páni! Strašne kĺžeme po povrchu. Slušnejšia časť spoločnosti volá po akejsi vianočnej atmosfére, kde sa všetci budeme navzájom držať za ruky, milo sa na seba usmievať... Takto to nefunguje, vážení odchádzajúci aj prichádzajúci prezidenti, vážení autori chrumkavých politických komentárov, ku ktorým je pre istotu uzamknutá diskusia! Toto sú rovnaké kecy, ako keď týranej žene poviete, že obidvaja partneri by si mali "nastaviť zrkadlo" a potlačiť vzájomnú nevraživosť. Nikto sa nedokáže príliš dlho pretvarovať a sila ďalšieho výbuchu hnevu je priamo úmerná dĺžke tejto pretvárky.
Ale aby som nebol len pesimistický, niečo sa predsa len dá urobiť. Na individuálnej úrovni! Ten, kto nenávidí, škodí predovšetkým sám sebe. Tak buďme trochu sebeckí a skúsme sa toho zbaviť! Ako?
Na to existujú koncepty staré, ako ľudstvo samo. Nenávisť je odjakživa považovaná za hriech. Pre kresťanov je považovaná za niečo, čím sa previňujeme voči Bohu. Pre budhistov je to niečo, čím sa previňujeme voči sebe. Budhisti to ani nenazývajú hriech. Oni to nazývajú nečistota - kilésa. Nečistota, ktorá nám znečisťuje myseľ tak, ako hmotná špina nám znečisťuje telo. Človek z nášho kultúrneho prostredia až úzkostlivú pozornosť venuje čistote svojho tela. Ľudia sa sprchujú aj niekoľkokrát za deň a zabúdajú "osprchovať" aj svoju myseľ. Budhista len neveriacky krúti hlavou.
Nenávisť je podľa dhammy (Budhovo učenie) jednou z troch (hlavných) nečistôt. V jazyku páli sa nazýva dósa. V tomto jazyku má však o niečo širší význam. Zahŕňa akúkoľvek averziu, hnev, strach, smútok... Vo všeobecnosti ide o odmietanie reality takej, aká je a iná ani nebude. Ďalšími nečistotami sú lóbha (žiadostivosť) a móha (nevedomosť).
Ak dósu, lóbhu a móhu považujeme za tri hlavné nečistoty, tak móhu môžeme považovať za najhlavnejšiu z hlavných nečistôt. Bez odstránenia móhy nemožno odstrániť dósu, ani lóbhu. Ako teda odstránime móhu? Pochopením (intelektuálne aj vhľadom prostredníctvom meditácie) troch charakteristík reality (ti-lakkhana) - aničča (pominuteľnosť), dukkha (nespokojnosť/utrpenie) a anatta (neexistencia "ja").
Pre očistenie svojej mysle od nenávisti je dôležité najmä pochopenie anatta. Všetky formy sú bez "ja". Ak Vás uhryzne kobra, nemá zmysel sa na ňu hnevať - je to kobra, a kobry hryzú. Ak Vám na zaparkované auto padne konár a rozbije Vám predné sklo budete považovať za detinské nenávidieť konár, strom, či vietor, ktorý ho zlomil, ale nešťastníka, ktorý Vám predné sklo rozbil bejzbalkou, nenávidieť pravdepodobne budete. Nuž povedané jazykom modernej vedy, ten nešťastník je biologický stroj determinovaný svojim genómom plus prostredím, v ktorom sa vyvíjal do momentu, keď sa zahnal bejzbalkou na Vaše auto. A hlavne nezabúdajte, že súčasťou tohto prostredia ste aj Vy. To rozbité predné sklo je aj Vaša karma. Budhista nevidí principiálny rozdiel medzi konárom a chlapíkom, ktorý Vám na aute rozbil predné sklo. V podstate sa dá povedať, že človeka musíte dehumanizovať, aby ste ho prestali nenávidieť. Áno, dobre čítate!
Možno ste očistenie mysle od dósa a najmä prijatie reality takej, aká je, pochopili ako rezignáciu. V tom prípade cítim povinnosť vyviesť Vás z omylu. Vám predsa nikto neberie možnosť odrezať konár, ktorý nebezpečne visí nad Vašim autom, ani možnosť toto auto preparkovať. A ak na to zabudnete? No a čo? Snáď za to nebudete nenávidieť sám seba... Vy sám ste bez "ja" - rovnako, ako ten nešťastník s bejzbalkou.
Ak by som rezignoval, tak tento článok nenapíšem. Aj ja som súčasťou Vášho prostredia a Vaše nešťastie je aj moja karma. Aj preto mám na svojom blogu osobnú rubriku Spiritualita, ako aj samostatné webové sídlo. Nie som žiadny majster a v oblasti spirituality si pripadám ako "bosý obuvník", ale ak si nebudete vedieť dať rady, možno Vám pomôžu práve moje slová (kontakt mám na spomenutom webovom sídle). Možno nám pomôžu Vaše slova. Možno máte návrhy, ako veci zmeniť. Možno je to začiatok evolúcie smerom k bratstvu dostatočne silnému na to, aby posunulo našu spoločnosť na vyššiu duchovnú úroveň. Potrebovala by to ako soľ.
