Tento týždeň sa o významný rozruch na utešenom slovenskom mediálnom trhu postarali obe najúspešnejšie komerčné televízie. Obe vo svojich štandardne vysokokvalitných spravodajských (!) reláciách uverejnili dva zlaté klince, dva cenné investigatívne úlovky, ktoré by boli hodné Pulitzerovej ceny, keby boli americkým produktom.
Celú spravodajskú vojnu plnú čerstvých a zásadných informácií rozpútala TV JOJ, ktorá uviedla reportáž o Bohosloveckej univerzite Šerca Ježišovho v Hostoviciach. Je škoda, že na youtube.com ju už zablokovali. Totiž už samotný názov naznačuje, že reportér tu mal dočinenie s nadprirodzenom. Napokon, potvrdili mu to i viacerí respondenti v ankete, ktorý za internetovou satirou vidia samotného diabla.
TV Markíza, mimochodom s najsledovanejšími TV novinami na trhu, čo tiež všeličo vysvetľuje (a ešte viac vecí ďalej zamotáva), kontrovala dych vyrážajúcou reportážou o nevinnom Marošovi, ktorého si podala polícia. Zrejme pre exponovanosť času v ostro sledovanom spravodajstve jej tvorcovia zabudli na banalitu, že občan Maroš, je Marián Mišún, známy rečník zo zhromaždení Slovenskej pospolitosti (Marián Kotleba) a kandidát na poslanca NR SR za ĽS Naše Slovensko, čo je tiež iba Slovenská pospolitosť. Aspoň že Mirka neváhala.
Slovák mal tento týždeň čo pozerať a aj sa čo obracať, aby zachytil aspoň to najdôležitejšie, čo sa v jeho zemi udialo. A keď nezachytil doteraz, tento blog mu už nepomôže. Mohol by za dva rohy zachytiť TV prijímač a poslať ho príliš hlučnému susedovi priamo na auto pred panelákom.
A možno predsa, aspoň trochu z novinárskej teórie: Jednou z najdôležitejších hodnôt v spravodajstve je dosah správy na recipienta a chod spoločnosti. Ako sú na tom adepti slovenských TV lídrov?
