Prečo som ich vlastne vykradol? Na dôkaz. A z lenivosti. Tento môj počin dokazuje, že súčasná mediálna, kvázimediálna a skoromediálna spoločnosť je zvrátená a že sa v nej nedá vyznať. Aj vám to ukážem.
Áno, napísal som to v trpnom rode, akože „sa nedá", lebo už mám celkom mozgolapné, či skôr pamäťolapné dôkazy o tom, že v tom nie som sám. Doteraz som sa toho bál a občas, keď už bola v noci taká tma, že moje čierne myšlienky boli fakt k nepostrehnutiu, som si priznával mentálnu zaostalosť. Iba takú miernu, že fajn, rozumiem trošku viac ako základné pudy určujú, ale nič prevratné to nie je.
No, ale k téme. Už niekoľký krát, asi s takou pravidelnosťou ako povodne, sa na mňa vyvalila všeobjímajúca, miestami až otcovská, kritika študentov žurnalistiky. Že sú k ničomu, že nič nevedia, ani piesok do mediálnej miešačky hodiť, ani uhladiť výsledný produkt tak, aby sa páčil... no jednoducho nič. Ani nehovoriac o odbornosti, to aby ich za ruky vodili.
Najskôr som sa chcel zatváriť, že tu nie som. Ale keďže tu nikto nebol, vzdal som sa predmetnej vízie a vybral základnú jedenástku mozgových buniek, nech sa s tým teda popasujú. Ako správny arbiter som bol, samozrejme, podplatený, keďže sám som študentom žurnalistiky. Ale aj tak to bol lepší futbal ako na Slovane s Trnavou.
No, a čo som zistil? V prvom rade, že vonku je už zase tma a ja už som mal spať. Ale okrem toho aj to, že ľudia, čo hovoria verejne, nehovoria prvoplánové klamstvá a nerobia banánovú neplechu. Iba hľadajú chyby tam, kde aj ja. Na druhej strane. Preto hovoria:
A: Na Slovensku nie je kvalitná škola žurnalistiky.
B: Absolventi možno aj vedia písať, ale nemajú o čom písať.
C: Štúdium žurnalistiky je titul zadarmo.
A ja som si na všetky tri hypotézy našiel okamžite odpoveď- NIE. Na jednu dokonca so silným sebazaprením mojej peňaženky. Keby som odpovedal inak, v podstate by som súhlasil s tým, že som zbytočný a hlupák. To možno som, ale načo by som si to priznával? A preto som zašiel ďalej a vytvoril hypotézy o médiách:
A: Objektívne, nezávislé a vyvážené spravodajstvo na Slovensku neexistuje.
B: Nikto o také ani nemá záujem.
C: Aj mienkotvorné médiá sú už také bulvárne, že sa študentom žurnalistiky, nabitým teoretickými vedomosťami, dvíha krvný tlak a sebavedomie.
Na tomto rozpore som chcel začať nejakú zmysluplnú analýzu tohto stavu. Chcel. Lenže sa mi nechce, zrejme na to ani nemám, a aj tak to vlastne nikoho nezaujíma. Takže v podstate tu ani rozpor nie je.
