Na úvod chcem jednoznačne podčiarknuť, že protestujúcich podporujem. Mal som možnosť s niektorými z nich konverzovať o pripravovanej akcii, jej cieľoch i vyhliadkach. Nikto z nich nemal veľké slovo ani prostriedky, boli len čiastočkou množstva. Z môjho hľadiska nazerali na vec realisticky, aj keď v niektorých veciach sa naše názory rozchádzali.
Jedna z vecí, na ktorej som sa z väčšinou nezhodol, je pozývanie opozičných lídrov. Radšej by som videl protest vedený aktivistami z radov spoločnosti, akým je napríklad pán Hlina. Predsa len, jedným z podstatných cieľov bolo ukázať Slovensku, že niekto nesúhlasí s tým, čo sa tu deje, so súčasným štýlom vládnutia. Pritom bolo treba brať do úvahy, že mnohí Slováci sa držia názoru, že dnes je to s vládou rovnaké, ako pred voľbami 2006, že všetci „kradnú“, sú zlí atď. Preto heslo „za lepšie Slovensko“ nemali niesť politici ale „ľudia z ľudu".
Ďalším problémom sa ukázali byť médiá. Čo ľudia pri obrazovkách alebo v novinách skutočne uvidia? Dzurindu, Csákyho, Bugára, prípadne ešte Sulíka. A tým je koniec odkazu pre zvyšok Slovenska. Určite títo nie sú tvárami, ktoré nás, menej aktívnych, zodvihnú zo stoličiek. Väčšina národa ich prosto zase a zase vidieť netúži.
Naša koalícia akciu nazvala predvolebnou kampaňou. Našťastie pre nich boli opoziční politici nakoniec prítomní a situácia sa dala ľahko odvrátiť bez spätného záujmu. K tomuto prispeli aj médiá- napríklad na aktuality.sk boli uverejnené komentáre výlučne politikov, nie protestujúcich. A to je škoda.
To, čo sa hovorilo, boli jednoznačne krásne veci. Srdce by mnohým zahorelo spokojnosťou, keby boli realizované, ale výsledok protestu ma sklamal, pretože jeden zo základných cieľov, ktorý som spomínal už vyššie, mohol byť naplnený oveľa lepšie. Som však šťastný, že nejaký protest vôbec bol.
