Ako tvrdí Bernard Goldberg v knihe Jak novinári manipulují, skutočná a hodnotná investigatíva , ktorá aspoň v amerických médiách zažila svoj vrchol pri odhalení aféry Watergate, či vojne vo Vietname, už od začiatku 80. rokov 20. storočia zažíva svoj pád, ktorý je úzko spojený práve s manipuláciou.
Investigatívna žurnalistika má svoje korene niekde vo Veľkej francúzskej revolúcií, ktorá je úzko prepojená s „objavením" verejnosti a občianskych práv. Práve to bolo základom pre vznik investigatívy. Totiž, zmysel objavovať chyby verejných funkcionárov je prítomný iba vtedy, ak sa so zisteniami dá pracovať, ak sa proti ním dá zakročiť, bojovať proti nim. Túto možnosť dostávame v balíčku občianskych práv.
Netrvalo veľmi dlho, kým si vedúce osobnosti politického života uvedomili silu a vplyv, ktorú médiá svojou prácou získavali. Keďže si ju uvedomovali vydavatelia aj druhá strana, začali ju zneužívať v svoj prospech. De facto- buď bolo médium silný spojenec alebo nepríjemný nepriateľ. Laická verejnosť v počiatkoch mediálneho boomu až nekriticky prijímala informácie a názory médií a kým spoločnosť nedospela k „mediálnej zručnosti" kvalita a objektívnosť žurnalistiky nemohla byť vysoká. Investigatíva v tomto smere ale bola niečím viac. Spoločnosť začala byť neuveriteľne hladná po novinkách a šokujúcich odhaleniach. To bolo živnou pôdou pre bulvár, popri ktorom ale seriózne noviny museli prehodnotiť svoj vlastný spôsob práce a vyhranenia sa k inému spektru čitateľov. Tu sa investigatíva pomaly prepracúva k zenitu svojej slávy, do obdobia, keď kraľovala práve pre svoju potrebnosť v spoločnosti. Bolo to obdobie súťaživosti a vášne novinárov hľadať niečo, čo nikto iný nevidel.
Najsmutnejšou kapitolou, ktorá celým cyklom vývoja médií naberá na sile, je ekonomická povaha ich existencie. Prvé noviny totiž vznikajú na myšlienke jednej osobnosti, zväčša spoločensky akceptovanej, s jasnými názormi, ktorá sama navrhuje formát novín i prijíma ich pracovníkov. Sú dva ciele, ktoré mohla takáto osobnosť mať. Jednou je zisk- vtedy si volila bulvárny formát a témy, ktoré zaujímajú masy. Druhým muselo byť osobné presvedčenie. Na serióznych novinách na prelome 19. a 20. storočia sa majetok zarobiť nedal. Práve tu sa vykresľuje romantická dokonalosť média, ktorá samozrejme dokonalosťou nebola. Mojou snahou je len ukázať základný rozdiel medzi hodnotnou novinárskou prácou a dnešným marketingom, keď veľké mediálne agentúry vlastnia desiatky titulov po celom svete. V takomto prostredí už novinárovi nezostáva priestor pre serióznu a kvalitnú prácu, pretože je obmedzovaný prianiami a cieľmi ľudí zhora. Príkladom môže byť práve interview s investigatívnou reportérkou Martinou Kubániovou v dnešnom Sme, ktorá odišla s TA3 a neskôr jej nepredĺžili zmluvu ani v STV práve pre výhrady proti „cenzúre" nadriadených.
Mediálne prostredie, nielen u nás, ale všeobecne, potrebuje reštrukturalizáciu. A tá vyžaduje viac ľudí romanticky veriacich v podstatu poslania médií a ochotu podvoliť mu všetky svoje zištné ciele.
