V uplynulých dňoch sa viacero mojich známych (na facebooku) rozčuľovalo nad televíznymi reklamami, ktoré ospevujú, čo všetko sa za uplynulých niekoľko rokov na Slovensku vybudovalo z eurofondov. Väčšina kritiky sa týkala kreatívnej úrovne tejto reklamy (nízkej), jej zmysluplnosti (otáznej), množstva peňazí, ktoré na ňu boli vynaložené (či skôr vyhodené) a tiež toho, že si súčasná vláda (teda Smer-SD) týmto spôsobom robí predvolebnú kampaň (čo si myslím aj ja). Reklamy si všimla aj stránka O médiách.com.
Na jeden rozmer tejto reklamnej kampane však väčšina kritikov zabudla. A to, že v tomto prípade ide o zámernú a cielenú PR kampaň Európskej únie nariadenú z „Bruselu“. Totiž, bez ohľadu na to, že si na tejto kampani „strana a vláda“ prihrieva svoju predvolebnú polievočku (na Súmračnej museli ďakovať nebesiam, že koniec programového obdobia 2007-2013 aj s následným dvojročným obdobím na dočerpanie eurofondov, padol práve na predvolebné obdobie), podstatná je skutočnosť, že tieto peniaze Úrad vlády SR vyhodil na základe požiadavky Európskej komisie, aby isté percento z eurofondov išlo na tzv. publicitu („podľa článku 69 všeobecného nariadenia ako aj Hlavy II implementačného nariadenia“ – aby sme citovali oficiálne dokumenty). Ide teda o „povinnú jazdu“ s cieľom zviditeľňovania pozitívnych dopadov eurofondov. Čiže, ako sa na Slovensku od istých čias hovorí „budovanie pozitívneho obrazu“, v tomto prípade Európskej únie. Takže vláda si iba plní domácu úlohu, ktorú jej zadala Európska komisia. Vtĺkať do hláv svojich občanov, že Európska únia je najvyššie dobro, ktorej treba byť vďačný a treba ju milovať (klaňanie sa zatiaľ nie je povinné).
Vláda tak zabije tri muchy jednou ranou. Vďaka takto vyhodeným miliónom eur zvýši čerpanie eurofondov smerom k vytúženým 100%. Splní si povinnosť voči EÚ. A spraví si za peniaze slovenských aj európskych daňovníkov predvolebnú kampaň.
Takže kritika insitných televíznych šotov za drahé peniaze je síce na mieste, ale okrem zaslúženej kritiky tvorcov a zadávateľa reklám by sa nemalo zabudnúť na tých, ktorí celý systém tzv. publicity vymysleli. Na neznámych „bezmenných“ euroúradníkov v kanceláriách Európskej komisie, ktorým ide len a len o naše blaho. Pokiaľ možno, za naše vlastné peniaze (teda peniaze daňovníkov z celej Európskej únie).