Kľučový je § 8a odsek 5 v ktorom sa píše:
„Správca kapitolyalebo orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami napojenýna štátny rozpočet, alebo iná rozpočtová organizácia, ak tak ustanoví osobitnýzákon, ktorý podľa § 8 ods. 2 poskytujedotácie zo štátneho rozpočtu, je povinný na svojej internetovej stránkezverejniť najneskôr do 15 dní od rozhodnutia o poskytnutí aleboneposkytnutí dotácie
a) názovfyzickej osoby alebo právnickej osoby žiadateľa o dotáciu (aj tých, ktorýmdotácia rozhodnutím nebola pridelená)
b) výškupožadovanej dotácie,
c) účel na ktorýbola dotácia požadovaná,
d) vyhodnoteniežiadosti z hľadiska kritérií, ktoré boli ustanovené na poskytnutie dotácies uvedením bodov alebo percentuálnym vyjadrením vo vzťahu k jednotlivýmkritériám,
e) výškuposkytnutej dotácie, ak bola dotácia poskytnutá,
f) zoznamosôb, ktoré posudzovali splnenie podmienok na poskytnutie dotácie,
g) osobu, ktorározhodla o poskytnutí dotácie v prípade, ak o poskytnutí dotácienerozhodoval priamo štatutárny orgán,
h) štatúta rokovací poriadok komisie, ktorá posudzovala žiadosť o poskytnutiedotácie, ak bol vydaný.“
A významný je aj odsek 7 podľa ktorého „ustanoveniaodseku 1 až 6 sa použijú aj na použitie prostriedkov Európskej únie“.
Písmená (d) a (f) som nedal polohrubým náhodou. Aj keďod kauzy„Roland Tóth“ uplynulo už pekných pár rokov, počas ktorých došlok mnohým pozitívnym zmenám pri stransparentňovaní procesu rozdeľovaniafondov Európskej únie (tzv.Hrubalov materiál), rozhodovanie o tom, kto dostane a ktonedostane nenávratné finančné prostriedky (NFP) z fondov EÚ je stálezastrené rúškom tajomstva, čo vytvára veľký priestor nielen pre fámya podozrenia typu „jedna pani povedala“ ale aj na skutočnú korupciu aklientelizmus, ktoré svojho času – ešte ako opozičnýpolitik – kritizoval aj terajší premiér RobertFico.
Práve otázky KTOposudzuje žiadosti o NFP, AKÉ jevyhodnotenie jednotlivých žiadostí o NFP, KTO sú členovia výberových komisií a podľa AKÝCH pravidiel rozhodujú o tomkto dostane a kto nedostane NFP z fondov EÚ sú kľúčové priminimalizovaní rizika korupcie a klientelizmu, resp. odhaľovaní takýchtoprípadov súvisiacich s rozhodovaním o miliardách korún (či skôro miliardách EUR).
Pre mňa nepochopiteľné je, že proti posunutiu tejto novely zákona do druhého čítania, podľainformácií na web stránke NR SR, hlasovalinakoniec aj poslanci SDKÚ-DS vrátane oboch predkladateľov. Posunutie novelyzákona do druhého čítania tak nakoniec podporilo iba 34 poslancov NR SR:všetci prítomní poslanci SMK, všetci štyria odídenci z KDH zakladajúciKDS, väčšina zvyšných poslancov KDH ako aj nezávislý poslanec Peter Gabura.Ostatní (prevažne koaliční) poslanci hlasovali proti alebo sa hlasovaniazdržali.
A teraz tá dobrá správa. Národná rada Slovenskejrepubliky minulá týždeň prijala novelu zákona o slobodnom prístupek informáciám bez akéhokoľvekobmedzenia práv občanov. V tejto chvíli tak už môžeme iba špekulovaťnad tým, či nahlas formulované obavy mimovládnych organizáciía občianskych aktivistov z toho, že novelizáciu zákona môže vládnakoalícia zneužiť a prostredníctvom pozmeňujúcich poslaneckých návrhovobmedziť rozsah prístupu k informáciám boli len plané reči, šíreniezbytočnej paniky resp. falošný poplach, alebo naopak, práve tento poplachspôsobil, že si nikto z vládnej koalície netrúfol do infozákonazasiahnuť takým spôsobom, ktorý by obmedzil právo občanov na informácie.
Podstatné je, že občania budú môcť naďalej využívať právo nainformácie a vyžadovať od ústredných orgánov štátnej správy napr. ajinformácie o tom KTO posudzuježiadosti o NFP z fondov EÚ, AKÉje vyhodnotenie jednotlivých žiadostí o NFP, KTO sú členovia výberových komisií a podľa AKÝCH pravidiel rozhodujú o tomkto dostane a kto nedostane NFP z fondov EÚ.
Bude to síce zložitejšie, ako keby zodpovedné orgány štátnejsprávy tieto informácie zverejňovali aktívne, tak ako to predpokladala novela zákonao rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože sa môže stať, že ministerskíúradníci dostanú niekoľko podobných žiadostí o informácie a miestotoho aby ich raz zverejnili na internete, budú ich musieť zasielať niekoľkokrátna niekoľko adries.
Príklady z dávnejšej i nedávnej minulosti i súčasnosti , z domovai zo zahraničia , nás však nabádajú k ostražitosti a k tomuaby sme sa politikom a štátnym úradníkom neustále pozerali na prsty.
